usporiadala promoturné. To má za úlohu spolok a jeho novinku prezentovať v médiách a dostať Desmod do povedomia širšej fanúšikovskej verejnosti. Jedna z jeho zastávok bola aj v Košiciach a s doterajšou kariérou skupiny nás oboznámili spevák Kuly a gitarista Rišo.

"Okrem nás je tu ešte ďalší Rišo, aj on hrá na gitaru. Na basu hrá Dušan, bicie má na starosti Jano."

Ako prebieha promokampaň k albumu?

Kuly: "Chodíme po rádiách a časopisoch. Trvá to už druhý týždeň. Boli sme v bratislavských časopisoch a rádiách, teraz sa zameriavame na východné a stredné Slovensko. Snažíme sa dostať sa do najdôležitejších médií."

Rišo: "Ideme tak od západu na východ. Niektoré rádiá tu u vás sme už prešli, ďalšie nás čakajú."

Ako je to s časopismi, niektoré kapely napríklad dosť mrzí, že sa im nedarí dostať sa do farebných magazínov?

Kuly: "My už sme sa dostali aj do farebného, do Eurotelevízie."

V biografii uvádzate, že kapela vznikla v roku 1996 a zúčastnili ste sa aj semifinále Marlboro Rock In. Aké sú vaše spomienky na začiatky?

Kuly: "Poviem ti to takto - kapela s názvom Desmod existuje ešte dlhšie. Začalo to heavy metalom. Ale zo starej zostavy tu už nie je nikto. Z tých nových členov som tu najdlhšie, postupom času prišli ostatní. Rok 1996 uvádzame preto, lebo odvtedy existuje najsilnejšia zostava, ktorá začala pracovať na skladbách, aké by mohli ísť von. Dovtedy Desmod fungoval ako výhradne koncertná kapela a o CD sme ani nesnívali, zaujímali nás len koncerty. Tie sú aj doteraz našou prioritou. Hudba tu vyznie úplne inak, ako na disku."

Hrali ste už na Marlboro Rock In niečo v tom duchu, ako dnes?

Kuly: "Tam boli oveľa tvrdšie veci, spievané v angličtine. Išlo o taký crossover, narapované slohy, melodické refrény, tvrdé gitary a podobne."

Prvé demo ste nahrali v januári 1997.

Kuly: "Tam sa už objavila aj prvá verzia skladby Johnny H.K., volala sa ale inak. Bol to vlastne singel, pri ktorom nás BMG upozornili - chlapci, dajte to do slovenčiny a dáme ju na kompiláciu. Bola to teda dobrá skladba, predstavovala však odklon od predošlej tvorby."

Prečo ten odklon - kvôli záujmu zo strany BMG, alebo to prišlo samé od seba?

"Zišlo nám na um, že by bolo dobré vydať aj nejaký nosič, aby nás ľudia spoznali viacej. Potrebovali sme, aby nás hrali aj v rádiách. Po slovensky sme začali spievať aj preto, aby na koncertoch mohli ľudia spievať s nami. Preto sme trošku aj, dá sa povedať, zmäkkli. Dúfam, že druhý album bude tvrdší."

Druhé demo z roku 1998 bolo o čom?

Rišo: "Od prvého dema sme sa začali viac hľadať v novom žánri. Je komerčnejší, prijateľnejší pre masy. Zvolil sa trochu iný prístup alebo duch tvorby. Nastal príklon k jednoduchšej, nekomplikovanej a živelnejšej hudbe. Druhé demo je aj melodickejšie. Vlastne vtedy sme začali tvoriť skladby, aké sú aj na CD."

Dostali sa demá aj medzi ľudí, alebo slúžili len ako promá pre vydavateľstvá?

"Boli to hlavne promáče pre vydavateľstvá. Oslovili sme takmer všetky slovenské. Z každého prišlo väčšinou - bohužiaľ, je to dobré, ale nezapadá to do nášho edičného plánu. Jednoducho sme sa nedali, hrávali sme koncerty a peniaze z nich išli na nahrávanie. Za posledný rok pred vydaním CD sme boli v štúdiu snáď každé dva mesiace. Vždy vznikli tak po dve skladby, z ktorých aspoň jedna vydavateľstvo BMG oslovila. Keď tam videli, že už máme tri-štyri pre rádiá prijateľné veci, začali uvažovať nad tým, že by nebolo na škodu vydať naše CD. Album je vonku, reakcie naň sú zatiaľ veľmi dobré."

K vašej hudbe sa teda ľudia predtým mohli dostať iba na koncertoch. Ako často sa vám darilo hrať?

"Ročne bolo tak dvadsať- tridsať vystúpení, čo je celkom slušné. Pokiaľ ide o ohlasy, ani raz sme sa nestretli s vyslovene negatívnou odozvou. Kluby neboli vždy natrieskané, ale bolo pre koho hrať. Fanúšikov sa darilo rozblázniť - aj keď prišlo napríklad päťdesiat ľudí, štyridsať z nich tancovalo. Keď bolo stopäťdesiat návštevníkov, tancovalo sto."

Kuly: "Myslím, že to bolo aj preto, lebo sme okrem celého nášho programu hrali aj dosť prevzatých vecí - Megadeth, Metalliku, Red Hot Chili Peppers, covery od Beatles až po Rage Against The Machine."

Poďme rovno k CD. Ako dlho vznikal aktuálny materiál?

Rišo: "Hudba na CD je na počudovanie veľmi čerstvá. Z obdobia spred dvoch rokov sú tam len dve veci a ešte starší je cover Love Me Tender od Elvisa. Veľká väčšina skladieb vznikla tak pol roka až rok pred vydaním CD. Najkratšia a zároveň najtvrdšia vec, Iný, vznikla deň pred príchodom do štúdia."

Ide o celkom vydarené rockové pesničky, niekedy skôr pomalšie, inokedy sa celkom slušne pritlačí na pílu, a materiál je aj veľmi melodický. Celkovo je album pestrý. Bolo vašim zámerom stvoriť niečo, čo môže osloviť širokú poslucháčsku obec?

Kuly: "Áno, a hlavne sme nechceli, aby materiál bol monotónny. Niektoré kapely vydajú album, ktorý sa celý nesie v jednej rovine. Rozhodli sme sa kombinovať, nech sú tam aj rýchle, aj pomalé skladby. Nech to má niečo z každého žánru. Záverečný remix Je mi fajn je diskoúlet nášho basgitaristu. Povedali sme si - prečo to nedať na CD, aspoň to možno pustia aj niekde na diskotéke. Aj tam sa môžu dozvedieť, že nejaký Desmod existuje."

Rišo: "Išlo o to, osloviť publikum od diskofilov až po punkáčov a podobne."

Možno vás niektorí budú kvôli prechodu z angličtiny na slovenčinu budú prirovnávať ku Gladiator. Ako sa k tomu postavíte?

"Vždy tvrdíme, že to nie je ani tak záležitosť vydavateľstva, ako skôr trhu. Na Slovensku ešte stále angličtine málokto rozumie tak, aby si texty vedel spievať na koncerte. Myslím, že ľudia sa chcú na koncertoch zabaviť a chcú aj rozumieť textom. Aj keď si kúpia CD, chcú vedieť, o čom kapela spieva. Text a melódia podľa mňa tvoria 50 percent hudby."

Spomenul si slovo trh. Znamená to teda, že máte ambície presadiť sa hudbou aj v pre vás komerčne zaujímavom hľadisku?

"Samozrejme, veď každá kapela, ktorá vydá album, chce vydať aj ďalšie, presadiť sa na trhu a pokračovať ďalej, tvoriť nové pesničky. To vieš, ak ťa už po prvom albume čaká úpadok, treba sa pozrieť na to, kde je chyba. My by sme chceli vydávať čím ďalej tým lepšie albumy."

Pochádzate z Nitry, kde je kapiel rôzneho zamerania pomerne dosť, od Gladiator cez Horkýže Slíže až po extrémne spolky. Ako tamojšiu scénu vidíte vy?

"Dá sa povedať, že je dosť pestrá. Počnúc niektorými veľmi dobrými country kapelami cez nejaký ten rock, jazz, až po thrash a death metal. Sú tu aj skvelé hardcoreové formácie. Bohužiaľ tieto skupiny vlastne nedostávajú priestor v médiách. Na druhej strane nás teší, že v poslednom čase na Slovensku vychádzajú celkom kvalitné veci od mladých kapiel. Už nepočuť stále len tie isté mená. A je fajn, že s novými skupinami sa dajú nadviazať priateľské kontakty."

Zdá sa, že tie základné veci sme prebrali. Kedy sa na východ vrátite aj s koncertným programom?

Kuly: "v lete by sme radi zahrali na čo najväčšom množstve festivalov. Na jeseň je zas v pláne šnúra po kluboch. Na východ sa tešíme, lebo sme tu už hrali."

Rišo: "Tu sa nám páči hlavne to, že tunajší fanúšikovia fakt ocenia, že kapela za nimi príde, a spontánne sa bavia. Inde na Slovensku mnohí len stoja a hľadajú skôr niečo, čo by mohli kritizovať."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.