výcvikového priestoru. Všetkých jej 46 domov bolo zbúraných a obyvatelia presťahovaní do Humenného. Najvyššou budovou v tejto horskej dedinke bol grécko-katolícky chrám boží, ktorý si veriaci postavili z kameňa v roku 1833. Pri stom výročí jeho existencie ho v roku 1933 navštívil osobne vtedajší biskup, nebohý Gojdič z Prešova, ktorý tam slúžil v jednu letnú nedeľu svätú omšu.
Tento bohostánok po vysťahovaní Valaškovčanov ostal a vojaci ho používali na uskladňovanie sena a slamy a na všelijaké možné účely. A tak sa na ňom viditeľne podpísal uplynulý čas.
I keď sa za bývalého režimu viackrát počítalo s jeho zbúraním počas nakrúcania rôznych vojnových filmov, múdrejší pamiatkársky rozum zvíťazil. A tak tento pamätník zo zaniknutej dediny stojí na pôvodnom mieste dodnes.
Raz do roka sa pri ňom stretávajú ešte žijúci - jeho bývalí farníci a ich potomkovia. Iste si tam majú o čom pohovoriť, lebo i pre nich priniesla uplynulá doba veľa nového, že k tomuto sakrálnemu objektu môžu prichádzať bez problémov.
Autor: Jozef Hrubovčák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
