Navzájom veľmi nesúvisia, hlavný dôvod protestu je však takýto:
"V roku 1995 bývalý štátny tajomník ministerstva financií arizoval moje úspory, 115 tisíc.
Odvtedy som písal, kde sa dalo, mám vyše štyroch kíl spisov. Posledných desať gramov som dostal z Ústavného súdu."
Ide o kauzu Prvej slovenskej investičnej spoločnosti.
"Ústavný súd už odobril to, že neprávom zasiahol do arizácie alebo zrušenia licencie všetkým investičným spoločnostiam. Najvyšší súd zrušil rozhodnutie ministerstva financií. Postupom času mi nejaké peniaze vrátili, minul som ich však, lebo mám slabú penziu."
Ing. Rudinský mal peniaze v 1. slovenskej investičnej spoločnosti, odtiaľ však boli prevedené na Harvardskú investičnú spoločnosť.
"A teraz si moju sťažnosť prehadzujú od jedného k druhému. Stojím tu už tretí deň na slnku. Mám nízky tlak, prostatu, a ich to vôbec nezaujíma. Asi ma chcú zavraždiť dehydratáciou. Na Ústavný súd som poslal podanie vo veci porušovania ľudských práv. Zamietli ho."
Kauza PSIS postihla okolo 40 tisíc ľudí, Ing. Rudinský však zatiaľ demonštruje sám za seba.
"Nemôžem demonštrovať za 40 tisíc ľudí, ktorých to nezaujíma. Mne nech dajú mojich 115 tisíc cash a kašlem na nich. Dzurinda pred voľbami agitoval pred Baťom. Mne osobne sľúbil, že ak ho budem voliť, osobne sa zasadí o to, aby táto krivda bola odstránená. Dodnes sa tak nestalo. Terajšia vláda je taká istá, ako tá predtým. Nič sa nerieši. Bodaj by aj áno, ak by odsúdili len jedného, spustí sa reťazová reakcia."
Genézu šesťdesiatročného ožobračovania ľudí Ing. Rudinský načrtol aj v liste, adresovanom občanom Slovenska. Jeho kópiu nám poskytol. Jeho slovník je občas expresívny, smutné však je, že postrehy v ňom sú dosť presné.
Ďalší protest je nasmerovaný proti plateniu poplatkov za odvádzanie vody zo zrážok. Tie pri výmere bytu 65 metrov štvorcových predstavujú sumu necelých tridsať korún. Podľa prepočtov Ing. Rudinského by potom štát mal z plochy celého Slovenska inkasovať ročne 90 miliárd...
Za poškodzovanie ľudských práv a dôstojnosti protestujúci dôchodca považuje aj to, že v meste sa do sociálnych zariadení bez peňazí vôbec dostať nedá, prípadne si kľúče treba vyžiadať.
"Mám zdravotné problémy, nemôžem ani prijímať veľa tekutín. Aj ja však aspoň raz za čas musím vyhľadať WC. Nakoniec som išiel do nemocnice. Tam zas mali na dverách oznam, že kľúče treba požadovať od ošetrujúceho lekára. Ten som strhol a nalepil na transparent. Nútiť ľudí žiť v takýchto podmienkach je nehoráznosť!"
Na osamelom dôchodcovi, ktorý protestuje pred Ústavným súdom, nie je nič zábavného. Jeseň svojho života si určite predstavoval inak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
