Varšavskej deklarácie. Pod záverečný dokument sa nepodpísalo Francúzsko.
Dokument definuje hodnoty vyplývajúce z demokratických zásad. Nepredpokladá politické či hospodárske sankcie voči krajinám, ktoré demokratické princípy nerešpektujú. Úcta k princípom demokracie a nevyhnutnosť rešpektovať ich sa vo Varšave prejavila nepozvaním krajín ako Čína, Bielorusko, Irak či Líbya na konferenciu.
Hoci napríklad intervenciu NATO v bývalej Juhoslávii, či síl OSN vo Východnom Timore nikto na konferencii nespomínal, demokratické štáty si vyhradzujú právo na podobné mierové operácie. "Ak existuje ohrozenie demokratických inštitúcií, medzinárodné organizácie majú nielen právo, ale priam povinnosť zasiahnuť", vyhlásila ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová.
Deklarácia neobsahuje ani zápis, ktorý by povoľoval demokratickému spoločenstvu priamo intervenovať v záujme obrany demokracie. Napriek tomu Francúzsko Varšavskú deklaráciu nepodpísalo. Podľa Paríža záverečný dokument i konferencia ako taká sú pre Francúzsku republiku diplomaticky záväzné, ale tvoria skôr začiatok seriózneho dialógu o podpore demokracie.
Ani diplomatické vyjadrenia a vysvetlenia nedokázali zastrieť rozpaky nad postojom Francúzska. Politickí pozorovatelia ho pripisujú tradičnému francúzskemu vzdoru proti prítomnosti a americkej dominancii v Európe.
Varšavský dialóg o zdokonaľovaní systému demokracie má pokračovať na IV. Medzinárodnej konferencii "nových demokracií" a k demokracii sa vracajúcich krajín, ktorá bude v decembri tohto roku v Berlíne.
Okrem prijatia vyhlásenia bol vyvrcholením konferencie aj prejav generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana.
Výsledky stretnutia, ktoré si kládlo za cieľ dať nové a dobe zodpovedajúce impulzy upevňovaniu, rozvoju a podpore demokratických štruktúr na vládnej úrovni i na pôde medzinárodných organizácií, zhrnula ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová. Šéfka americkej diplomacie avizovala vznik klubu demokratických krajín v OSN i ďalších medzinárodných inštitúciách. Klub ako spoločenstvo budované na svedomí a demokratických zásadách by mal vzniknúť už na jeseň.
Spomedzi iniciátorov a organizátorov konferencie Albrightová osobitne vyzdvihla odstupujúceho poľského ministra zahraničných vecí Bronislawa Geremeka, ktorý "chcel, aby jeho mesto nebolo spájané s Varšavskou zmluvou, ale s niečím trvalejším a silnejším". Na príprave záverečnej deklarácie sa podieľali Poľsko, Česká republika, Chile, Južná Kórea, India, USA a Mali, teda všetci iniciátori konferencie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
