Innsbrucku. Prevoz bol zabezpečený špeciálnymi sanitkami a špeciálnym lietadlom, v ktorom prominentného pacienta doprevádzali špičkoví rakúski špecialisti.
Mimoriadna a špeciálna starostlivosť, ktorá sa hlave štátu dostáva, je u pacienta tohto rangu zaužívaná a spoločensky bez reptania akceptovaná. Nik by sa nad vysoko nadštandardným kádrovým i prístrojovým zabezpečením tejto intenzívnej liečby ani nepozastavil, keby len terajšia "špeciálna fáza" hrozne nekontrastovala s chaosom predchádzajúcich dní, ktoré vypuklo obnažili civilizačné zaostávanie slovenského zdravotníctva.
Rovnako vypuklo však z udalosti vytŕča vážny etický problém: Byť na mieste Schustera radový smrteľník, neviezol by sa včera už na superkliniku do Innsbrucku, ale kdesi omnoho-omnoho ďalej, odkiaľ už niet návratu. Áno, takrečeno v priamom prenose sledujeme čítankovú ukážku, keď jedna z fundamentálnych hodnôt západnej civilizácie, rovnosť všetkých ľudí, jednoducho neplatí. Profesores Hasibeder, Stöllnberger či Bodner proste nemôžu prísť ku každému lôžku, neexistuje toľko špeciálov, aby všetky kritické stavy prepravili kamsi, kde jesto dosť peňazí aj na prístroje pre mimotelový obeh a iné čudá, o ktoré nás 40 rokov komunizmu obralo (ach tie paradoxy!).
Navyše, (nielen) na Slovensku je zdravotníctvo vo svojej podstate nedostatkový tovar, kde z logiky veci nastupujú trhové vzťahy (resp. deformácie - korupcia): Niekto na špičkový servis dosiahne, iný nie. Toto nie je kritika, ani sťažovanie sa. Nielen ústavné či spoločenské postavenie, ale aj majetok (a najmä - existuje na Slovensku niekoľko tisíc ľudí, ktorí by si Innsbruck mohli proste zaplatiť) mnohokrát rozhoduje o tom, že niektorý pacient ešte dostane šancu, kým iný v tom istom stave už iba miesto v chladničke.
Schusterov rakúsky transport je teda iba pripomienkou, ako sa tézy o rovnosti bijú s realitou života práve tam, kde sa hrá o "majetok" najcennejší - život sám. A pripomienka je to vynikajúco časovaná, keďže v svete medicíny sa práve deje niečo, čo svojím dopadom na univerzálne poňatie etiky nekonečne presahuje poučenie zo životného zápasu slovenského prezidenta.
V pondelok na paralelných tlačových konferenciách vo Washingtone a Londýne prezentovali americkí a britskí vedci temer stopercentné dešifrovanie "mapy ľudského genómu". Podľa špičiek (nielen) v odbore genetiky ide o vôbec najprevratnejší objav v dejinách ľudstva, významnejší ako rozbitie atómu, teória relativity či pristátie na Mesiaci. "Čítanie v knihe života", ako poeticky nazval objav Bill Clinton, je rozhodujúcim krokom, ktorý otvorí cestu k prevencii či liečbe fakticky všetkých známych, doteraz smrteľných chorôb, a umožní korigovať i zatiaľ nezvratný proces starnutia.
Už dnes je jasné, že tento epochálny objav bude takou zaťažkávajúcou skúškou pre nepísané etické i písané právne systémy, že napríklad existencia a tolerancia privilegovaných pacientov je oproti tomu absolútny "šuvix". Trebárs otázka, že či bude prípustný zásah do genetického kódu doteraz nenarodených detí, je ešte najmenej problémová. Ale už na ňu sa viaže pekelná etická dilema: Bude požehnanie "dokonalých detí" dopriate iba tým, ktorí si genetickú operáciu vedia zaplatiť, alebo v rámci "rovnosti" a "solidarity" budú tento zázrak financovať poisťovne pre všetkých? A kto bude potom financovať poisťovne? Veď už teraz je systém všade v Európe deficitný a rúti sa k bankrotu. Omnoho vážnejšia dilema je predlžovanie života: Nerozpúta sa planetárne povstanie nemajetných, ak si "plus 20 či 50 rokov" budú môcť dovoliť iba majetní? A toto už poisťovne určite nezatiahnu.
Genetika, ako aj iné vedné odbory, na prahu 21. storočia o míle predstihli existujúce zákony a etické kódexy. Socialistické ponímanie "rovnosti" asi čaká a neminie slávnostný pohreb. Niet dôvodu sa preto príliš vzrušovať ani nad výsadami vyvolených pacientov. Ani Rudolfa Schustera. Nespravodlivosť svetom vládne, ale to je ešte nič oproti chvíli, až sa na trh vrútia také produkty, ako napr. predĺženie života o 40 rokov... Je dobre či zle, že sa takejto voľby ešte dožijeme?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
