sa tí starší, t.j. od 22 vyššie pchali dnu ako prví, len aby mali miesta na sedenie. Zato také čerstvé trinástky až pätnástky poskakovali pod pódiom už o 19.00, teda dobrú polhodinu pred oficiálnym začiatkom koncertu. Samozrejme, že bol len oficiálny. Veď čo by to bol za koncert, keby sa nevyužilo aspoň tých akademických 15 minút. Meškanie bolo ale trochu dlhšie, čo vyvolávalo myšlienky typu: "Asi chcú viac zarobiť v bufete" alebo "Možno čakajú, pokiaľ nezačneme skandovať IMT Smile".
Zhruba o 19.30 vypochodovali na pódium IMT Smile, len nedávno ocenení ako "kapela roka". To sa aj snažili patrične potvrdiť. V netradičnej zostave odohrali niektoré pesničky z najnovšieho albumu "Nech sa páči" a pred prvou prestávkou aj 2 skladby z predchádzajúceho albumu "Valec". Celá prestávka sa niesla v duchu nenormálneho dupotu a skandovania mena toho "najdôležitejšieho". Mimochodom, Ivan Tásler by po svojom výkone pokojne mohol účinkovať v nejakej exotickej tanečnej show. Jeho číslo s uterákom by zaručene malo úspech.
To sa už ale odohrávala druhá časť koncertu. Až na 1 alebo 2 nové, ale hlavne pomalé a dlhé skladby, sa hrali "valcoviny". Sem tam sa objavili aj nejaké zapaľovače. Možno aj preto sa spevák pri spievaní textu "ja ťa chcem..." tváril, ako by naozaj chcel niektorú z tých dievčat pod pódiom. Medzi pesničkami dokonca aj niečo povedal, ale pochybujem, že tomu niekto rozumel. Veď aj spev publika bol miestami hlasnejší ako spev Ivana Táslera.
Samozrejme, z pesničiek nesmela chýbať klasika - "Vrany" a "Nepoznám". Tá druhá bola dokonca trochu prerobená. Po počiatočných tónoch v štýle Boba Marleyho (pre tých menej znalých v štýle reagge - pozn.red.) sa síce všetci obzerali, akože čo to preboha je, ale neskôr im to došlo. Veď Ivan T. je známy svojou obľubou práve tohto štýlu.
Čo sa týka záveru, naozaj by si už kapely, vrátane IMT Smile, mohli odpustiť ten viacnásobný odchod z pódia a opätovný návrat, aby publikum potešili nejakým prídavkom. Veď ten pre nich vôbec nie je neplánovaný. Okolo 21.00 sa koncert skončil a všetci sa postupne, samozrejme za asistencie ochranky v bielych košeliach, vytrácali von. Tým trpezlivejším sa ušlo aj zopár autogramov, a to nielen od Ivana Táslera, ale aj od takej hviezdy, ako je Oskar Rózsa.
Napriek počiatočnej neochote frontmana skupiny Ivana Táslera sa mi nakoniec predsa len podarilo dostať z neho zopár slov.
* Čo hovoríš na turné? Vydarilo sa?
- Bolo fajn. Toto bola posledná, v poradí šestnásta zastávka. Celé turné sme odohrali v takejto zostave. Nová je tu trúbka a perkusy. Oslovil som aj basgitaristu Oskara Rózsu. Z pôvodnej zostavy som tu vlastne len ja, brat Miro, ktorý hrá na klávesy a Tomáš Okres. Ostatní uprednostnili iné projekty.
* Prečo tá zmena pesničky "Nepoznám"?
- Chceli sme to prerobiť, spraviť niečo nové. Bol to zámer, aby to vyznelo tak, ako to vyznelo.
* Máte už pripravené nejaké pesničky na nový album, alebo chystáte vôbec niečo nové?
- Nie, plánujeme len dlhý oddych. Teraz vôbec nerozmýšľam nad novým albumom.
* A kto nad ním rozmýšľa?
- To je jedno. Ten, koho niečo napadne, nejaká inšpirácia. Príde to vtedy, keď to má prísť. Ale predpokladám, že tak o rok a pol by už nový album mohol byť.
* Čo kapela Nuda? Si vlastne jej otcom. Ako sa pozeráš na ich spoluprácu s Iné kafé?
- S tými chlapcami sa poznáme veľmi dobre. Trávime spolu takmer každý deň. Basgitarista je môj najlepší kamarát. Spoluprácu s Iné kafé sme im vlastne dohodili. Nebolo by dobré, keby hrali len s nami. Je to pre nich nová skúsenosť.
* Prečo vy nemáte predskokanov?
- Nechceli sme. Chceme hrať našu hudbu a je lepšie ak ju hráme len my."
Autor: Lucia Bittnerová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.