Aké bude postavenie zdravotníctva v reformovanej verejnej správe?
Prešov - Na poslednej porade štátnych okresných lekárov, ktorá sa uskutočnila na Krajskom úrade v Prešove v utorok, bola jednou z hlavných tém informácia o postavení zdravotníctva v pripravovanej reforme verejnej správy. Konkrétnejšie sme sa na túto tému porozprávali s krajským štátnym lekárom Petrom Bandurom.
- Informoval som o návrhu, ktorý dávalo ministerstvo zdravotníctva na zasadnutie vlády, je o tom, ako si predstavuje reformu štátnej správy v oblasti zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva navrhuje, aby úsek zdravotníctva tvoril špecializovanú štátnu správu a netvoril súčasť všeobecnej štátnej správy. Pracovne to nazvali Úrad zdravotníctva, kde bol vedúci, ktorý by bol menovaný priamo ministrom zdravotníctva. Tento úrad by mal potom ešte tri viac-menej autonómne odbory: odbor krajského štátneho lekára, krajského štátneho farmaceuta a krajského štátneho hygienika. Boli by to špecialisti, ktorí by museli spĺňať určité kvalifikačné predpoklady a prax a týchto by menoval na základe konkurzu vedúci Úradu zdravotníctva.
Aké by boli ich kompetencie?
- Ich kompetencie by boli v takom rozsahu ako sú v súčasnosti, s tým, že časť tých kompetencií by prevzala samospráva a časť by prevzali stavovské organizácie.
O aké kompetencie by išlo?
- To ešte nie je špecifikované. Počíta sa s tým, že najskôr by v prvej fáze tieto orgány mali také kompetencie ako doteraz a postupne, ako by sa tvorili jednotlivé samosprávne orgány, by mali väčšie kompetencie, ktoré by jej vyplývali zo zákona o lekárskom povolaní. Postupne by niektoré kompetencie prevzali. Život ukáže, o ktoré kompetencie by išlo.
Zmenilo by sa aj ich financovanie?
- Tie orgány by boli inak, samostatne financované. Finančné prostriedky by im išli priamo z rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Prideľované by im boli podľa veľkosti väčšieho územného celku, v ktorom by sídlili.
Tento úrad by bol samostatný ekonomický celok, ktorý vykonáva kontrolu a dbá na dodržiavanie zdravotníckych zákonov pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti. Úrad zdravotníctva by mal právne oddelenie, kde sa počíta s dvoma právnikmi, mal by tam byť ekonomický námestník a jeho úsek by tvorilo päť pracovníkov, ďalej by mal byť sekretariát, kde sa počíta s dvoma pracovníkmi a hospodársko - technický námestník. Počíta sa s odbornými referentami, ktorí sú vlastne aj teraz, kde podľa veľkosti úradu sa ráta s troma až piatimi pracovníkmi. Ďalej by tam mal byť zamestnaný pokladník, jeden archívny pracovník.
Nerozbujnie podľa tohoto návrhu aparát úradov zdravotníctva?
- Neviem zatiaľ povedať, aký to bude mať ekonomický prínos, pretože ekonomický odbor ministerstva zdravotníctva nám ešte nedal ekonomické vyčíslenie či to bude mať prínos, respektíve aké budú náklady navrhovaného systému v porovnaní so súčasným systémom.
V súčasnosti pracujú okresní štátni lekári, kde sa pri reforme verejnej správy počíta, že okresy nebudú. Aby bola zabezpečená štátna správa aj v tých regiónoch, tak sa počíta s regionálnymi lekármi, ktorí by boli pracovníci Úradu zdravotníctva. Niektorí by sídlili priamo na Úrade a niektorí by mali detašované pracoviská vo vzdialenejších regiónoch. Tam sa ráta s piatimi až dvanástimi lekármi.
K úspore pracovníkov by malo dôjsť. Teraz je v našom kraji 13 okresných štátnych lekárov a každý má pracovníka alebo aj dvoch. Samozrejme, že podobná situácia je aj u okresných štátnych farmaceutov a hygienikov. Pri reforme by sa teda malo usporiť dosť veľa pracovníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
