písacia pomôcka stáva obrovskou príťažou - neznesiteľným bludným balvanom gniaviacim myšlienky a drviacim ich na prach.
"Futbal: Peter Dubovský tragicky zahynul v Thajsku." Táto mrazivo stručná flešová informácia sa v piatok 23. júna 2000 objavila v agentúrnom spravodajstve a o 13:58 hod. rýchlosťou blesku preletela Slovenskom. V tom momente sa pre mnohých ľudí emocionálne úvahy o Collinovej jedenástke proti Čechom, o vypadnutiach Angličanov, Nemcov či Belgičanov už v skupinách, alebo o príťažlivých zvratoch v zápasoch Anglicko - Portugalsko (2:3), Slovinsko - Juhoslávia (3:3), Holandsko - Francúzsko (3:2), Anglicko - Rumunsko (2:3) i Španielsko - Juhoslávia (4:3) na Euro 2000 stali šokujúco bezvýznamnou malichernosťou, ba priam nezmyselnou zbytočnosťou. A spokojné vydýchnutie si starostu belgického mesta Charleroi Jacquesa Gompela po odchode anglických rowdies späť za La Manche nadobudlo v týchto súvislostiach neuveriteľnú bizarnosť krutého osudového paradoxu: "Sláva! Angličania sú preč a mesto nebolo zničené, ani nikto nezomrel..."
Sú veci a javy v živote, pred ktorými nezostáva nám, ľudským bytostiam, nič iného, len pokorne skloniť hlavy. Mladý slovenský futbalista počas dovolenky, na ktorej si chcel vydýchnuť a doliečiť zranenia po namáhavej sezóne, sa kdesi na skaliskách pod čarovným vodopádom, na ďalekom thajskom ostrove zrútil do hĺbky a zranil tak, že o pár hodín neskôr odišiel navždy do neznáma a jeho najbližší neľútostným rozhodnutím osudu nechtiac spoznali, čo je to kráľovstvo biedy, plaču a nárekov. Hrejivú žiaru španielskych pokusov legionára o úspešný výstup na Olymp v dresoch Realu Madrid i Realu Oviedo vystriedal mrazivý tieň záhrobnej plavby cez rieku Styx. Namiesto možnej reprezentácie bielo-modro-červenej trikolóry s dvojkrížom na troch vŕškoch na olympijských hrách v Sydney nastúpil Peter Dubovský do člna bytostne nevľúdneho starého prevozníka Charóna, ktorý podľa starovekej gréckej mytológie preváža duše mŕtvych do podsvetia cez pochmúrnu rieku vzdychov Acherón. "Dubák" už nemôže pomôcť reprezentantom Slovenska v blížiacich sa kvalifikačných bojoch o postup na majstrovstvá sveta 2002, pretože si ho neodvolateľne vzala nemilosrdnosť záhrobnej rieky Styx, ľadového prúdu, ktorý vzišiel z ľudských sĺz a nad ktorého pomalým tokom sa neustále vznášajú hmly...
Sú jednoducho na svete podobné osudové križovatky. Jeden z najväčších talentov podtatranského futbalu Peter Dubovský uzatváral najvyššiu spoločnú česko-slovenskú súťaž v belasom drese Slovana Bratislava s korunou dvojnásobného kráľa strelcov na hlave. Za 27 gólov v majstrovskej sezóne 1991/92 a za 24 gólov v poslednej federálnej sezóne 1992/93. Na rozhraní slovenskej samostatnosti sa o 21-ročného nádejného strelca začali intenzívne zaujímať renomované európske veľkokluby najvyššieho rangu, na čele ktorých stáli Real Madrid s Ajaxom Amsterdam. Peter si na základe vlastnej úvahy v kombinácii s vplyvom svojich manažérov a poradcov vybral ponuku najlákavejšiu - z kráľovského Realu zo španielskej metropoly. Jeho madridské putovanie však po prvej sezóne legionára s bilanciou 26 zápasov/1 gól nabralo postupne smer z trávnika na lavičku náhradníkov, neskôr na tribúnu, až skončil v belasých farbách podstatne skromnejšieho Realu - v Oviede. Za dve sezóny v Madride vsietil 2 góly, počas piatich sezón v Oviede dohromady 17.
Pred svojou nešťastnou poslednou cestou, ktorá sa celkom nečakane skončila smutnou tragédiou na skalách pod vodopápdom, si Peter na ázijskom rázcestí vyberal taktiež z dvoch smerov - Thajsko alebo Japonsko. Kto len mohol vtedy tušiť neodvratnú tragickú osudovosť Petrovej neúčasti v reprezentačnom mužstve Slovenska na Kirin Cupe v dejisku MS 2002?
***
O niekoľko desiatok hodín neskôr vystriedal Petra Dubovského v Charónovom člne ďalší nešťastník Róbert Formanko. Na breh smutnej rieky Acherón sa tento futbalista Artmedie Petržalka nenávratne dostal v podobných zúfalých troskách superrýchleho auta, v akých sa v decembri 1997 fyzicky i psychicky dokaličil vtedajší hráč 1. FC Košice a účastník Ligy majstrov Albert Rusnák, vedľa ktorého našiel svoju smrť jeho mladý nádejný spoluhráč Milan Čvirk.
Trávniky a štadióny medzi Dunajom, Tatrami a Vihorlatom opäť zahalilo čierne súkno. Akým smerom sa slovenský futbal po uctení si pamiatky svojich mŕtvych vydá z tejto osudovej križovatky?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
