riaditeľ Jan Schmid. Spolu so svojím súborom pricestoval z Prahy na Východ, aby tu uviedli svojské podanie 'Prodanej nevěsty'.
Najnovšou premiérou bola 'Praha stověžatá'. Koľko ste ju pripravovali?
- Skoro pol roka. Rok predtým som začal zhromažďovať materiál. Marek Eben a Jiří Schmitzer zložili pesničky, Mirek Kořínek začal skúšať hudbu a spevácke čísla pred pol rokom. Je to celosúborová záležitosť, príspevok k Prahe, kultúrnemu mestu roku 2000.
Dejinné rozpätie?
- Od počiatkov až po súčasnosť. Havel si tam povyťahuje nohavice. Myslíme si, že to bude zájazdové predstavenie. Máme už ponuky hosťovať po mestách roku 2000. Na jeseň sa chystáme na festival do Južnej Afriky.
Pochopia na čiernom kontinente váš svojský humor, ktorý s nadhľadom komentuje české dejiny, mýty a istoty.
Máme zahraničnú verziu. Ide o hru na spôsob ľudového divadla. Sú tam dvaja rozprávači Marek Eben a Petr Vacek. Zhodou okolností obaja dobre hovoria anglicky. Veci odohrávajúce sa vnútri budú buď po česky alebo po anglicky. Pre zahraničnú verziu musíme mať širšiu a jasnejšiu komunikáciu, lebo treba hrať aj o tom, čo tamojší divák nevie. A je tam veľa hudby, ktorá dejinne prechádza Prahou a charakterizuje danú dobu, popretkávanej všetkými možnými operami: Mozartom, Dvořákom. Zaznie aj gregoriánsky chorál a rôzne barokové suity, až po šlágre, vachle.....
Ďalšie projekty?
- Chystám novú dramatizáciu 'Troch mušketierov', ktorá by mala nahradiť 'Niekto to rád horúce'. Rovnako máme v pláne 'Saturnina'.
Predstavitelia mušketierov?
- Martin Dejdar, Mirek Vladyka, Jirka Schmitzer.
Nie je to až otravné, keď sa všetci tak dobre poznáte, začnete pracovať na novej inscenácii a každý vlastne vkĺzne do vyjazdených koľají?
- Vôbec to tak nie je. Ide o zmysel pre improvizáciu a pre to odhadnúť, čo druhý urobí. To je podstatné. Nejde o nijaké klišé. Minulé obdobie Ypsilonky rozvíjalo aj iné stránky. Zažili sme hoci spoluprácu s Jurajom Nôtom. Robil Svätú rodinu. Odlišná mentalita, iný národ. Iné úlohy, ale v ypsilonskej poetike.
Keď Nôta robil v Trnave mával podobné východiská.
- Nuž, Nôta bol u nás pečený-varený už po vojenčine.
Ale o to nejde. Robil s nami aj Grossman alebo Evald Schorm, Milan Lasica režíroval 'Hlavu medúzy'. Všetci pracujú s poetikou, ktorá je u nás doma. A svojím spôsobom nás obohacujú a niekedy ako by sa na tom tiež trochu učili. Nie je to lámanie cez koleno.
Pozvete režírovať aj cudzinca?
- Muselo by to vychádzať z vnútornej potreby a že by sme to chceli. Pozvať cudzinca v podstate zas až také obohacujúce nie je. Napokon my cestujeme von a na festivaloch máme ohlas,.
Každý píše memoáre a vy?
- Ani nie. Ale vyjde kniha o Ypsilonke. Každých zopár rokov vydávame akési zhrnutie uplynulého obdobia. Naposledy vyšla v roku 1993 a teraz k Vianociam. Bude to kniha rozhovorov s hercami a zároveň postihne celý repertoár.
Ostatné aktivity?
- Každý z nás čosi robí. Baví ma literárna revue, ktorú robím s Janom Lukešom pravidelene každý mesiac pre Českú televíziu. Celkom zložitá a zaberá mi dosť času. Pretože doba nie je ružová a rozhoduje sa o mnohých veciach naprosto amatérsky a negatívne, tak som si myslel, že múdrych ľudí ubudlo. Zistili sme, že nejde brať veci iba podľa špičiek, alebo mocenských ťahadiel za nitky. S čím sa však stretávame je veľmi široký solídny ľudský a vzdelaný potenciál. A to je potešiteľné.
Dali ste sa dokopy s Prague Writer's festivalom. Bolo to reklamne výhodné pre obe strany.
- Išlo o desiaty jubilejný a tak, aby bol reprezentačný vrazili doň veľké peniaze. Spoluorganizoval ho pražský magistrát a my sme súhlasili, že na týždeň zapožičiame divadlo. Bola to veľmi dobrá akcia s veľkými menami ako William Styron, Margaret Atwoodová, Aharon Appelfeld, Ian McEwan, Josef Škvorecký, Susan Sontagová. Dohodli sme sa, že bude u nás aj na budúci rok. Ten jeden týždeň celkom ujde.
Čo poviete na masmédiá, zase nová metropolitná TV, ktorú chytíme na kabli aj u nás v Košiciach?
- Je márne dúfať, že to bude ono. Ide o tovar. A nieto času. Musela by to byť TV, hoc´ aj platená a oveľa viac výberová a náročná. Potom by možno bola zaujímavá. Ale zatiaľ všetko budú iba hybridy. Inak to ani nemôže byť.
Pri verejnoprávnej aj keď dajú peniaze na inscenáciu, dnes im ani nevyjde.
- Ale pravda je, že na tom trochu viac zarába divadlo. Pretože divadlá sú u nás všeobecne plné. A nemusia byť ani najreprezentačnejšie. Určité percento kultúrnych ľudí jednoducho radšej ide do divadla. Diváci sa znova vracajú a mladí tiež. Nie je to len divadlo, ale aj vážna hudba. Teraz sa v Prahe nesmierne oživila koncertná činnosť.
Ľudia sa už asi dosť napozerali tých pozlátkových poloporňákov. A je zaujímavé, že satelity omieľajú stále to isté.
- Ono je veľká unavenosť. Pritom výroba nestačí tej dennej štvanici za zapĺňaním času.
Je neuveriteľné, ako v balíkoch nakupujú nahlúple americké seriály s rýchlodabingom, kde často ani nerozumiete americkým súvislostiam, navyše zle preloženým, zato však s hlasným, domixovaným smiechom.
- Z tejto produkcie sa dostavuje divácka únava. Ľudia si zvykli večer unavení sadnúť a polopasívne zízať. Iba percento ľudí hľadá nejaké iné uspokojenie. Tam možno začína, že dôjde určite k nejakej zmene. K sebeurčujúcej. Človek si zase začne klásť otázky o svojich koreňoch. Napokon o tom je práve 'Praha stověžatá'. Chce trochu provokovať, a pritom udržať si svoje milieu. Čosi, čo môže k svetovej produkcii pôsobiť ako korenie. Alebo určitá farba v hodnotách, ktoré vznikajú vo svete. Azda preto sa kultúrny človek vracia do divadla, hoci ešte nevie, že sa pýta, ale už sa pýta. Odkiaľ je a kam patrí. Má to trochu sebazáchovný charakter. Ten, čo naše kultúry majú. Nad tým sa treba zamyslieť.
A nový český film? Knoflíkáři, Pelíšky? Stavajú na poetike podobnej Ypsilonke. Nadhľad, irónia, ale aj ľudskosť, trpkosť a pousmiatie.
- Je to logické. Aj Ypsilonka, keď dnes príde napríklad na festival do Egypta, ako sme boli nedávno, naraz vidíme predstavenie úplne rovnaké ako sme ho kedysi robili my. Úplne podobné postupy. A režisér nám tvrdí: "Ale to je náš vynález". Ja nato: "No áno. Náš tiež, ale pred tridsiatimi rokmi". Takže nejde o nič iné než o prirodzené návraty. A chlapci od filmu, aj čo sa im naozaj podarí, a má divácky ohlas, tak nejakým spôsobom nadväzujú na šesťdesiate roky. Na Chytilovú, Schorma, Menzla, Formana vtedy....A Ypsilonka tiež bola vtedy. A tiež to bolo vzájomne ovplyvnené. Lebo sme boli spolužiaci a mali sme vlastne spoločného menovateľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
