stav natoľko zdecimovaný, že nie je isté, či nevyhynie úplne. V čase založenia Tatranského národného parku (TANAP) pred päťdesiatimi rokmi, žilo na jeho území asi 150 kamzíkov. Počas nasledujúcich pätnástich rokov stúpol ich stav na takmer tisíc kusov. Presne 944 jedincov predstavovalo povojnové maximum.
Od polovice 60-tych rokov začali stavy kamzíkov v Tatrách klesať. V roku 1966 pod hranicou 700 kusov, o osem rokov neskôr pod 600 kusov, v roku 1992 pod 500 jedincov, o tri roky na to ich bolo menej ako 400 a pred troma rokmi ubudlo ďalších sto spomedzi týchto vzácnych zvierat. Pri predposlednom sčítaní tu narátali 150 kamzíkov, rovnako ako pred polstoročím. Dnes ich je však ešte menej - necelých sto. Ďalších 21 kamzíkov vrchovských tatranských sa ešte drží v Západných Tatrách a Roháčoch. Približne 60 ich prežíva na druhej strane štátnej hranice v Tatranskom parku narodowom v Poľsku. Asi sto kusov, presídlených z TANAP-u koncom 60-tych rokov, sa nachádza v Nízkych Tatrách. Spolu to predstavuje necelé tri stovky zástupcov takmer vyhynutého endemického poddruhu.
"Kamzíky v Tatrách sú v stave kritického ohrozenia. Na ich úbytok vplývajú prírodné i entropogénne činitele. Zmenila sa klíma, predovšetkým v období rodenia mláďat. Zimy v ostatných rokoch bývajú dlhšie, intenzívnejšie a bohatšie na sneh, ako v minulosti. To ochudobňuje kamzíky o prísun potravy. Ďalšie nebezpečenstvo pre ne predstavujú predátori. Úbytok raticovej zveri v nižších polohách spôsobil, že najmä rysy sa tlačia do vyšších nadmorských výšok, kde lovia práve kamzíky," uviedol námestník riaditeľa Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u Peter Spitzkopf.
Ďalším negatívnym faktorom sú lavíny. Tých sa počas tohtoročnej zimy vo Vysokých Tatrách uvoľnilo niekoľko. Ich obeťou sa okrem vysokohorských chát a turistov stáva prirodzene aj tatranská fauna. V neposlednom rade sa negatívne prejavuje aj vplyv chorôb a parazitov, proti ktorým sa kamzíky snažia brániť spontánne, napríklad požieraním jedovatých rastlín. Z antropogénnych činiteľov sa často spomína najmä znečistenie životného prostredia. Imisie prinášané severozápadnými vetrami z Poľska, oblasti Ostravska i východného Nemecka, majú za následok zvýšený výskyt ťažkých kovov v potrave kamzíkov, čo je obzvlášť nebezpečné pre mladých jedincov. Svoje zohráva aj ozónová diera a známy prípad ekologickej katastrofy černobyľskej jadrovej elektrárne .
Dnes už nie je známych veľa prípadov pytliactva, ale ešte sa občas vyskytujú. "Z tejto činnosti boli dokonca obvinení aj pracovníci ŠL TANAP-u. Proti tomu by som sa však chcel jednoznačne ohradiť. Zákaz odstrelu kamzíkov platí prakticky od roku 1923. V 70 a 80-tych rokoch bolo zopár jedincov, ročne jeden maximálne dvaja, strelených kvôli reprezentačným účelom, pričom telá sa použili na výskum. Od roku 1985 nebol vo Vysokých Tatrách zastrelený ani jeden kamzík," skonštatoval riaditeľ ŠL TANAP-u Mikuláš Michelčík.
Medzi negatívnymi faktormi nechýba ani turizmus, horolezectvo, paragliding, skialpinizmus a používanie vrtuľníkov vo vysokohorskom prostredí. V neposlednom rade sa do života kamzíkov premietli aj zmeny vlastnícko-užívateľských vzťahov k pôde na území TANAP-u začiatkom 90-tych rokov. V dôsledku toho totiž vzniklo až 23 nových poľovných revírov.
Príčiny dramatického úbytku kamzíkov vo Vysokých Tatrách sú teda zrejmé. Aké sú východiská? "Pokles stavov tejto zveri sme signalizovali v značnom časovom predstihu a zároveň sme navrhovali opatrenia na znižovanie mortality činiteľmi, na ktoré má dosah človek. Zintenzívnili sme ochranné služby a po celý rok monitorujeme výskyt kamzíkov vo vysokohorskom prostredí. Zabezpečili sme tiež podávanie špeciálnej minerálnej zmesi, obsahujúcej mikroelementy a ostatné dôležité látky pre kamzíky v 18 lokalitách s cieľom posilnenia ich celkového zdravotného stavu i reprodukčnej schopnosti," tvrdí P. Spitzkopf.
Ako ďalej uviedol, pracuje sa na efektívnej metóde riadenia reprodukcie kamzíčej zveri prostredníctvom pripravovanej genobanky. Ďalšou z ciest, ako zachovať kamzíčiu populáciu, je využitie genofondu čriedy žijúcej v Nízkych Tatrách. To si však vyžaduje náklady rádovo niekoľko miliónov korún. A tie prirodzene nie sú k dispozícii.
Veľká pozornosť sa vo vzťahu ku kamzíkom venuje predátorom, teda po človeku ich najväčším prirodzeným nepriateľom. "Je známe, že rysyca vodiaca mláďa, uloví ročne okolo 120 kusov raticovej zveri. Keby sme to prepočítali na kamzíky, tak je to vlastne celá tatranská populácia. A to tu máme nie jedného, ale zhruba 30 rysov," uviedla Barbara Chovanová z výskumnej stanice ŠL TANAP-u v Tatranskej Lomnici, ktorá je jednou zo zakladateliek občianskeho združenia nazvaného Zachráňme tatranského kamzíka.
Vzhľadom na činnosť šeliem vo Vysokých Tatrách, prešiel návrh na optimalizáciu ich stavu vo vzťahu ku stále klesajúcemu počtu veľkých bylinožravcov žijúcich na tom istom území. Po niekoľkoročnom presviedčaní sa napokon podarilo presadiť povolenie na odchyt troch a odlov jedného rysa žijúcich v kamzíčích biotopoch. Samotné vystavenie povolenia však zatiaľ nič nerieši. "Nadviazali sme spoluprácu so zoologickou záhradou v Pojniciach, kde majú záujem o odchytené jedince. Lenže na takom rozsiahlom teritóriu, ako sú Vysoké Tatry, je problém rysa vystopovať a nie ho ešte odchytiť," skonštatoval P. Spitzkopf. Aj preto sa na ťažko prekonateľné problémy uvažuje o angažovaní odborníka z poľského Krakova, ktorý má na svojom konte už viac ako 50 odchytených rysov.
Do systému krokov smerujúcich k záchrane tatranského kamzíka je v súčasnosti zapojených viacero odborných inštitúcií. Na parazitologickom výskume sa podieľa Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach. Spoločne s pracoviskom doktora Sychru v Prahe analyzuje aj obsah ťažkých kovov v tatranskej flóre či tráviacich traktoch miestnej fauny. Už spomenutá výskumná stanica ŠL TANAP-u vypracovala projekt na zriadenie regabilitačno-záchrannej obôrky v prirodzenom kamzíčom biotope, ako aj telemetrickú analýzu zloženia potravy a správania sa tatranských kamzíkov. Na všetky tieto činnosti je však potrebný značný objem finančných prostriedkov. A tie zatiaľ nie sú k dispozícii.
V záujme záchrany tatranského kamzíka je okrem zabezpečenia potrebných peňazí ešte dôležité, aby našli spoločnú reč vlastníci a užívatelia lesných a poľovných pozemkov na území TANAP-u, spoločne tiež s ostatnými tu žijúcimi obyvateľmi, návštevníkmi a turistami. Inak sa môže stať, že charakteristická silueta, ktorá sa časom stala jedným z najznámejších symbolov našich veľhôr, sa zachová len v logotype viacerých miestnych organizácií, ale nie v divokej prírode.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
