poslanci mestského zastupiteľstva na svojej mimoriadnej schôdzi odsúhlasili cenu mestom predávaných stavebných pozemkov v okrajovej časti Kežmarku na 480 korún za meter štvorcový. Napriek tomu, že vo svetle prostej konštatácie vyzerá ich počin mimoriadne jednoducho, rozhodnutie poslaneckého zboru sa nerodilo ľahko.
Keďže kežmarskí radní mali pri cenotvorbe vychádzať z niekoľko rokov starých kalkulácií, poslanec Milan Šurek ich najprv oboznámil s najnovším kontrolným prepočtom. Podľa pôvodného rozpočtovania z roku 1995, pričom plán plynofikácie pochádzal ešte z roku 1982, sa cena kompletných inžinierských sietí v stavebnej lokalite pohybovala na úrovni 38,6 milióna korún. Po vykonaní kontrolného prepočtu sa znížila na 36 miliónov. "Zistili sme, že sa dá ušetriť na umelohmotnom potrubí i rokmi zmenenej kubatúre zeminy, ktorú je treba vykopať. Napriek tomu, že náklady nám poklesli o 2,6 milióna korún, cenu mestom predávaných stavebných pozemkov sa tým ale nepodarilo znížiť oveľa," skonštatoval M. Šurek.
To inšpirovalo primátora mesta, aby vystúpil s návrhom na zníženie ceny pozemkov z kalkulovaných 848 korún na meter štvorcový na 630 korún na meter štvorcový, pričom vzniknutý rozdiel by uhradilo mesto zo svojho rozpočtu. "Ak dáme nižšie ceny, pozemky sa budú ľahšie predávať. Nemôžeme sa k záujemcom správať macošsky, pretože k nám môžu získať averziu, obrátia sa nám chrbtom a pôjdu tam, kde budú pre nich výhodnejšie podmienky," povedal František Grohola. Na druhej strane sa ale zásadne ohradil proti návrhu, aby mesto znášalo všetky náklady spojené s vybudovaním infraštruktúry v stavebnej lokalite. "Nebol by som proti, keby Kežmarok zostal vlastníkom aj správcom inžinierskych sietí a nemusel ich bezodplatne previesť na štátne podniky."
Naopak, proti akejkoľvek subvencii zo strany mesta kategoricky vystúpil ďalší poslanec Ladislav Legútky. "Kedysi sme sa dohodli, že budeme podporovať len tie investície, ktoré sa nám vrátia späť. Ešte sme nezačali predávať a už spúšťame z ceny," vyhlásil. Väčšina jeho kolegov ale vyrukovala s návrhom na ešte razantnejšie zníženie ceny, o aké ich požiadal primátor. "S cenami by sme mali ísť ešte nižšie, pretože kupcovia pozemkov predsa budú mestu odvádzať dane z nehnuteľností. Navyše, bolo by nespravodlivé predávať pozemky na Kamennej bani drahšie, ako tie na centrálnom Hradnom námestí, ktoré boli za 600 korún na meter štvorcový," skonštatoval Ján Žihal. Ako uviedol ďalej, ak bude mesto žiadať za pozemky pol milióna korún, môže sa stať, že k výstavbe rodinných domov už kvôli insolventnosti záujemcov ani nedôjde."
Ďalší poslanci v rozprave upozornili na to, že mesto už desať rokov s výnimkou 32-bytového domu nedokončilo žiadnu obytnú stavbu, že v súčasnosti eviduje päť stoviek žiadostí o bývanie, a že na Kamennú baňu sa čaká už 25 rokov. Poukázali tiež na situáciu v okolitých obciach, kde sa stavebné pozemky predávajú nanajvýš za 300 korún na meter štvorcový, sa klientela len tak hrnie. Spomenuli napríklad Ľubicu, Spišskú Belú, Malý Slavkov a Huncovce.
Mestskí radní sa pri konečnom hlasovaní rozhodovali medzi škálou návrhov v rozpätí od 350 do 650 korún. Na tretí pokus sa napokon rozhodli pre sumu 480 korún na meter štvorcový. Zároveň tiež odsúhlasili predkupné právo mesta na spomenuté pozemky za ich pôvodnú cenu. Okrem toho, vedenie Kežmarku zaviazali dokončiť plánované inžinierske siete s výnimkou cestných komunikácií, na ktoré už teraz chýbajú finančné prostriedky. Cesty prídu na rad neskôr, pretože pri výstavbe rodinných domov by aj tak utrpeli ťažké ujmy. Vedenie mesta si od čerstvo schválenej ceny stavebných pozemkov sľubuje zvýšenie záujmu kupujúcich, ktorí až doteraz počítali so sumou o 150 korún vyššou na každý meter štvorcový. Na Kamennej bani sa predpokladá výstavba 75 rodinných domov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
