pamätihodností sa predsa len nemusí podariť zachrániť v predpokladanom čase a želateľnej kvalite. Najväčším problémom je nedostatok finančných prostriedkov. V dôsledku toho, zub času môže svoje dielo vykonať skôr ako stihne zasiahnuť ruka reštaurátora.
Spomedzi všetkých príkladov v našom regióne stačí spomenúť Chrám svätého Jakuba v Levoči, trikrát evidovaný v zozname národných kultúrnych pamiatok, ktorý je jedným z najnavštevovanejších kostolov na Slovensku. Reštauračné práce na ňom sa začali začiatkom 90-tych rokov. V období od 1993 do 1998 boli utlmené. Pred dvoma rokmi vyhlásila štátna správa v chráme havarijný stav. "Práce na kostole v súčasnosti plynulo napredujú. Momentálne sa pohybujeme na severnom 'operáku' a priľahlej balustráde. V súčasnosti je už dokončený podklad pod kamennú balustrádu až po strešnú časť nárožnej veže. Problém je ale v nedostatku peňazí. Jediné finančné prostriedky, ktoré sme tohto roku dostali, predstavuje čiastka 400 tisíc korún od miestneho rímsko-katolíckeho farského úradu. Pri rozpočtovaní sme sa však dopracovali k sume 9,3 milióna korún, ktoré by sme potrebovali na tento rok, aby sme zachovali kontinuitu rekonštrukčných prác," skonštatoval smutnú realitu vedúci Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči Ivan Tkáč.
V súvislosti s nedostatkom peňazí ďalej uviedol, že mesto Levoča v roku 2000 neprispelo na rekonštrukciu kostola ani korunou. Ako kontrapunkt spomenul trojtisícovú obec Sliače v Ružomberskom okrese, ktorá na odkrytie nástenných gotických malieb v miestnom kostole zabezpečila čiastku jeden milión korún z vlastného rozpočtu. "Keďže sme nenašli lepšie riešenie, zorganizovali sme aspoň verejnú zbierku na pomoc Chrámu sv. Jakuba. Na účte je dnes vyše stotisíc korún. Obrátili sme sa aj na ministerstvá i štátny fond Pro Slovakia. Máme prísľuby. Lenže na druhej strane sme si vedomí, že jedno, či dvojmiliónová dotácia sama o sebe problémy nevyrieši a dokončenie rozbehnutých prác nezabezpečí. Mohlo by sa stať, ako už neraz v minulosti, že by sa rozplynula v čiastkových prácach a dielo by aj naďalej zostalo nedokončené," povedal nám primátor mesta Peter Pekarčík.
Napriek skeptickým vyhláseniam, Chrámu sv. Jakuba by v súčasnosti pomohla akákoľvek suma. Dnes sa na jeho rekonštrukcii podieľa pätnásť reštaurátorov. "Niektorí pracujú priamo na balustráde, iní zase na zemi otesávajú a tvarujú nové pieskovcové dielce. Nimi chceme nahradiť betónové, ktoré tam dali naši predchodcovia pred niekoľkými desiatkami rokov. Ak by sme v budúcnosti venovali týmto obkladom len základnú starostlivosť, mali by vydržať 70 až 80 rokov neporušené," informoval nás jeden z reštaurátorov Radim Čech.
Okrem neistoty súvisiacej s blízkou i vzdialenejšou budúcnosťou unikátneho kostola, sú tu aj ďalšie problémy. "V diele pokračujeme aj napriek tomu, že za práce na západnom portáli a gotickom okne veže sme stále nedostali zaplatené. Pohľadávka je vyčíslená na 1,8 milióna korún. Napredujeme len vďaka zhovievavosti kamenárov z Krupiny. Tí nám dodali stavebné prvky za viac ako pol milióna korún, ktoré dosiaľ nemajú uhradené. Napriek tomu, že robíme vlastne na dlh, sme rozhodnutí neprerušiť práce. Sme si vedomí, že tým by sme vlastne spôsobili ich utlmenie, ako sa to už raz v nedávnej minulosti stalo," povedal ďalej I. Tkáč, ktorý motivovaný finančnou mizériou oslovil viaceré zahraničné nadácie. "Urobili sme niekoľko projektov, ktoré sme predložili potenciálnym partnerom, najmä v Nemecku. Tam sme však zistili, že ich záujem sa netýka celého objektu, ale len jeho najcennejších častí. Medzi nimi dominujeme Henkelova knižnica aj s interiérmi a kostolná veža."
A kedy by malo zmiznúť lešenie z chrámu hyzdiace jeho tvár v centre Levoče? "Ako definitívu uvádzame rok 2003. Lenže vzhľadom na spomenuté skutočnosti, je to mimoriadne smelý zámer. O iných alternatívach ale zatiaľ neuvažujeme. Veď stále nevieme, čo nás čaká v druhom polroku tohto roku a už vôbec nie, čo bude o tri roky," skonštatoval M. Čech. V súvislosti so zamýšľanými najbližšími krokmi ďalej uviedol, že od pondelka 3. júla začnú reštaurátori na kamennej balustráde ďalšiu fázu rekonštrukčných prác. Pri pôvodných kalkuláciách vyčíslili jej finančnú náročnosť na 3,2 milióna korún. Dnes už ale tušia, že je to len chiméra. Stopercentne sú presvedčení len o tom, že budú pracovať kým to len bude možné, a to bez ohľadu na nedostatok alebo úplnú absenciu finančných prostriedkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
