stojí kordón vojakov so psami. Vo vzduchu visí napätie. Zápas, ktorý sa tu bude hrať, má totiž zvláštnu príchuť. Proti sebe nastúpi nemecký výber (tím domácich) a výber vojnových zajatcov (tím hostí). V čestnej lóži spokojne sedí nemecká generalita. Nič iné ako víťazstvo svojich nečaká. Zápas začína. Nemci sa vrhajú do útoku. Čoskoro naozaj dávajú prvý gól. Vzápätí druhý. Z penalty tretí. A v sieti sa čoskoro trepoce i štvrtý "banán". Zajatci síce znižujú, ale do polčasu je to stále len 4:1. "Hostia" však vedia jedno: v ich prípade nejde ani tak o výsledok zápasu. Zo šatne totiž cez vykopanú šachtu vedie cesta na slobodu. V hráčoch sa však niečo vzbúri. Vraciame sa! My to tým Nemcom ukážeme! Zrazu sa bojuje o výsledok. Na trávniku sa iskrí, najmä Nemci to s tvrdosťou preháňajú. Rozhodca však hrubé fauly netrestá. "Hostia" znižujú na 4:2. Potom na rozdiel jedného gólu. Na 4:4 vyrovnáva efektnými nožničami černošský zajatec. Ďalšia symbolika. Nadľuďom dáva gól černoch. Na štadióne to vrie. Diváci stoja a skandujú. Víťazstvo! Minútu pred koncom rozhodca píska penaltu proti zajatcom. Brankár však strelu najlepšieho nemeckého hráča bravúrne likviduje. Diváci pretrhávajú kordóny. Nemecký veliteľ sa zamyslene pozerá niekde do neznáma. Pochopil, že Nemci tento zápas a zároveň i túto vojnu nemohli vyhrať.
Takéto scény ponúka známy film Víťazstvo (Victory, 1981) amerického režiséra Johna Hustona. Popri filmových hviezdach typu Sylvester Stallone (brankár - zajatý kanadský dôstojník Robert Hatch), Michael Caine (kapitán John Colby) a Max von Sydow (nemecký major Karl von Steiner), hrali vo filme kvôli autenticite diania na ihrisku známe osobnosti svetového futbalu ako Pelé (Braz.), Bobby Moore (Angl.), Osvaldo Ardiles (Arg.), Paul Van Himst (Belg.), Kazimierz Deyna (Poľ.) či John Wark (Škót.)...Titulky napovedali, že film bol nakrútený na základe skutočných udalostí. Tie sa však odohrali ďaleko na východ od Francúzska...
Dvojzmyselný 22.jún 1941
22.jún 1941.V tento deň sa v Kyjeve slávnostne otvára známy Centrálny štadión. Má slúžiť niekoľkým druhom športu, ale jednoznačne dominantný má byť futbal. Kyjevské Dynamo bolo síce založené len v roku 1927 a do najvyššej sovietskej súťaže postúpilo v roku 1936, koncom 30. a začiatkom 40.rokov však už patrí k najlepším tímom krajiny, čo sa odráža aj na návštevách. Nie div, že starý štadión už nestačil, a tak panorámu mesta obohatil nový "kotol" s kapacitou 110 tisíc divákov (v súčasnosti po rekonštrukcii 83 200 miest na sedenie).
Každý stredoškolák však vie, že v dejepise sa 22.jún 1941 nespája s otvorením štadióna. Je tu význačnejšia udalosť. V tento deň sa cez sovietske hranice valí nemecká armáda. Plán Barbarossa začal podľa nemeckých predpokladov. Sovietske vojská ustupujú. Padá Brest-Litovsk, Žitomir, Minsk, Černigov... Napriek vyhláseniam sovietskeho vedenia o tvrdej obrane Kyjeva je 19.septembra 1941 mesto vydané prakticky bez boja. Hráčom Dynama sa z Kyjeva nepodarilo evakuovať. Podobne ako ostatní Kyjevčania sa pretĺkali, ako sa dalo. Postupne sa opäť začali schádzať a na odľahlejšom mieste trénovať. Čoskoro prišli i prvé zápasy, samozrejme, že skôr pre potešenie z hry a pobavenie divákov, ktorí tieto polotréningy - polozápasy sledovali v stále väčšom množstve. Chýr o dynamovcoch však dorazil i k Nemcom. Futbalistom určite nebolo všetko jedno, keď sa na ich tréningu objavilo niekoľko nemeckých dôstojníkov s ozbrojeným sprievodom. Žiadna represia sa však nekonala. "Prečo hrávate na takejto planine? Je tu krásny a veľký štadión, prosím, trénujte tam. My Nemci proti športu nič nemáme, naopak", znela trochu prekvapujúca ponuka. A tak sa dynamovci presťahovali na štadión. Po čase nasledovala ďalšia nemecká ponuka: "Život v Kyjeve sa vracia do normálnych koľají. V biografoch sa premietajú filmy, funguje Opera, je potrebné rozprúdiť i športový život. Navrhujeme vám priateľské stretnutie s výberom wehrmachtu". Kyjevčania prijali i túto ponuku. Nie síce jednotne, niektorí to považovali za zradu, iní však namietali, že majú možnosť poraziť Nemcov.
Historický zápas
Nakoniec sa 12.júla 1943 predsa odohral zápas, ktorý vošiel do dejín. Scénár zápasu je už dostatočne známy. Nemci majú prevahu, dávajú úvodný gól. Tribúny sú sklamané: ešte i v tom futbale nám Nemci naložia. Dynamovci (v tomto, ako i v ďalších zápasoch, hrali pod hlavičkou Štart Kyjev) sa však nevzdávajú. Po vyrovnaní sa ujímajú vedenia a do kabín odchádzajú za stavu 2:1. Cez prestávku došiel do kyjevskej kabíny dôstojník z lóže vojenského veliteľa mesta generálmajora Eberhardta, pochválil hru mužstva, nezabudol však pripomenúť, že povinnosťou Kyjevčanov je prehrať. Pravdou sa stal opak, Nemci napriek obrovskej snahe inkasovali ešte trikrát. Legendárny a v tom čase možno najlepší sovietsky brankár Nikolaj Trusevič v bráne Kyjevčanov vychytal aj nemožné. Pole zas ovládli Ivan Kuzmenko, Alexej Klimenko, Nikolaj Korotkich, Makar Hončarenko...Legenda síce hovorí, že hneď po zápase odviezli Nemci futbalistov z hracej plochy rovno do koncentráku, skutočnosť však bola iná. I keď Nemci zúrili, "drzosť" Kyjevčanov hneď nepotrestali. Jednoducho proti nim nasadili silnejší tím.
Víťaznou šnúrou k vlastnej záhube
Vojenské mužstvo PGS však 17.júla 1943 skončilo ešte horšie, porážka 6:0 bola naozaj zdrvujúca. Pronemecky orientované a s nemeckou podporou vychádzajúce Nove ukrajinske slovo o zápase prinieslo nasledujúcu správu:"...Ale v tomto víťazstve nemôžeme vidieť úspech Štartu. Nemecké mužstvo je zložené zo skvelých hráčov, nemôžeme ho však nazývať tímom v pravom zmysle slova. Skladá sa z futbalistov, ktorí sa k jednotke, za ktorú hrajú, dostali náhodou. Chýba im tréning, bez ktorého nemôže žiadne, ani najsilnejšie mužstvo podať výkon. Jadro Štartu, ako všetci vieme, tvoria bývalí preborníci Dynama, preto od nich musíme požadovať viac, ako ukázali v tomto zápase". Už 19.júla 1943 zohral Štart ďalší zápas. Po prídel v podobe výsledku 5:1 si prišlo maďarské vojenské mužstvo MSG Wal. Na margo zápasu Nove ukrajinske slovo 24.júla 1943 napísalo:"...Napriek výslednému skóre sa dá usudzovať, že sily obidvoch mužstiev sú vyrovnané". Maďari si to mysleli tiež, preto vyzvali Kyjevčanov k odvetnému zápasu. Ten sa odohral 26.júla a Štart vyhral tesne 3:2. Zdalo sa, že Kyjevčanom naozaj dochádza dych. To mal využiť Flakelf - najsilnejší nemecký tím na východnom fronte. Priatelia kyjevských hráčov varovali, masívna reklama a publicita okolo Flakelfu v nemeckých i ukrajinských novinách dávali tušiť, že prípadná prehra by asi Nemcom nemusela byť po chuti. V dvoch zápasoch 6.a 9.augusta na kyjevskom štadióne Zenit však Kyjevčania suverénne zvíťazili. O týchto zápasoch už v novinách nebolo ani zmienky. Naozaj posledný zápas odohral Štart 16.augusta 1943 a zvíťazil nad ukrajinským nacionalistickým tímom Ruch 8:0. To už bola posledná kvapka nemeckej trpezlivosti - po tomto zápase boli dynamovci odvezení do blízkeho koncentračného tábora Babij Jar, kde boli popravení. Unikol akurát Nikolaj Trusevič, toho však nacisti dostali rok po "zápasoch smrti"...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
