Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK

Vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 30. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Mŕtvolu ženy začal rezať v páse…" sme priniesli príbeh manželov Juraja a Svetlany.

"Môj otec žil so Svetlanou najprv ako druh a družka. Priviedol si ju z Ruska, kde pracoval. Neskôr sa vzali... Pred nami sa nikdy nehádali, vychádzali spolu dobre. Ja i môj brat sme vedeli, že medzi sebou majú nejaké nezhody, ale otec sa s nami o tom nerozprával. Nechceli sme, aby si Svetlanu vzal za ženu, ale otec na nás nedal," vypovedala pred súdom Aneta, dcéra muža obžalovaného z brutálnej vraždy. Zdôraznila, že zmasakrované telo macochy našiel v kúpeľni ich bytu jej 17-ročný brat. Volal ju, aby sa tam šla pozrieť. "Bol to hrozný pohľad, Svetlana ležala vo vani, všade bolo plno krvi... Videla som, že je mŕtva, preto som zavolala políciu," opísala kritické okamihy.

O tom, čo sa v neprítomnosti detí v byte odohralo, vypovedal ich otec. "Najprv sme sa so Svetlanou poriadne pohádali. Vyčítal som jej, ako sa správa k mojim deťom. Rozčúlil som sa a ani sám neviem ako, zobral som z balkóna dosku, ktorú som mal pipravenú, že z nej urobím poličku. Svetlana sedela na posteli. Podišiel som k nej a udrel ju doskou po hlave... Spadla a ja som jej skúšal tep, či žije," líčil Juraj okolnosti, ktoré predchádzali tragédii. Keď zistil, že manželka nejaví známky života, bol bezradný. Nevedel čo robiť a tak vytiahol sedmičku vodky a pil dovtedy, kým nebola prázdna. "Zrazu ma napadlo, že by Svetlanu mohla prebrať voda. Chytil som ju oboma rukami za krk a ťahal som ju do kúpeľne. Vyzliekol som ju, položil do vane a oblieval som ju vodou. . . Zistil som, že je naozaj mŕtva. Rozhodol som sa, že ju spratám zo sveta a to tak, že ju rozrežem na viacero častí, tie uložím do igelitových vriec a vynesiem z bytu. Šiel som do kuchyne po nôž a začal som ju rezať niekde v páse pod pupkom. Z tela začala vytekať žltá hmota. Niečo ako tuk, keď sa reže kurča..."

Príbeh sme úmyselne nedokončili a vám, milí čitatelia, sme dali možnosť dotvoriť ho. Pýtali sme sa vás, či súd uveril Jurajovi, že nemal úmysel manželku zabiť, a že ju nechtiac usmrtil len preto, že bol silne rozrušený pod vplyvom hádky kvôli deťom i zistením, že si ho Svetlana zobrala z vypočítavosti? A ako by ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe čierny talár?

Do redakcie sme dostali 105 odpovedí, z ktorých 91 bolo správnych, presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že súd Jurajovi neuveril, keďže ho z klamstva usvedčili súdni znalci. V skutočnosti prípad skončil tak, že Juraja súd uznal vinným z trestného činu vraždy a vymeral mu 12 rokov basy. S prihliadnutím na viaceré poľahčujúce okolnosti, najmä na to, že nebol dovtedy súdne trestaný, vzorne sa staral o deti a mal dobré charakteristiky, mu súd naparil 12 rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine.

Načim ešte uviesť, že podľa zákona sa trestného činu vraždy dopustí ten, kto "iného úmyselne usmrtí".

MŔTVOLU ZAČAL REZAŤ V PÁSE... TAK SA NEZABÍJA ANI KAPOR!

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Toto bol natoľko brutálny príbeh, že pochybujem, že by akýkoľvek súd uveril tým nezmyslom o nechcenej vražde. Tento pán si nezaslúži nič iné, iba doživotie. Neviem síce ako tento príbeh skončil v skutočnosti, ale priznám sa, že keby som ho čítal pri jedle, tak asi nedojem." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Súd uznal Juraja vinným z úmyselného zabitia svojej ženy. Myslím si, že pribudol aj trest za zohavenie mŕtvoly… A ešte čosi nájdenie mŕtvoly, resp. jej torza určite zanechá psychické následky aj na Jurajových deťoch."

Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Súd nemohol uveriť Jurajovi, že nemal úmysel zavraždiť. Uchopil dosku, zadusil ju to všetko musel robiť s úmyslom veľmi veľmi jej ublížiť. Jeho vina je jednoznačná, čomu nasvedčuje i jeho ďalšie konanie. Manželku rozkúskoval, aby ju mohol odpratať… Zaslúži si najvyšší trest podľa zákona."

Katarína BALOGHOVÁ z Košíc: "Je pravda, že obžalovaný zabil svoju ženu, ale vôbec neobstojí to, že ju nechcel zabiť. Pri početných hádkach ju bezdôvodne udrel a potom drastickým spôsobom začal kúskovať. Svedčí to o tom, že mal v pláne zatajiť svoj trestný čin. Usvedčila ho však jeho neznalosť… Podľa môjho názoru mu súd neuveril. Ja osobne by som postupovala rovnako ako súd. Len mi je ľúto detí, že budú bez otca a samozrejme, každý bude vedieť, že ich otec zabil… To sa nezmyje do konca života a on bude mať o čom premýšľať vo väzení." Ján BOČKAY z Košíc: "Podľa môjho názoru bol Juraj odsúdený na trest odňatia slobody pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a je možné, že za zvlášť brutálne prevedenie vraždy dostal výnimočný trest." Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Ako Juraj priznal, alkohol požil až po vražde, preto si myslím, že bol schopný svoje konanie ovládať. On však ťahal omráčenú Svetlanu do kúpeľne za nohy s úmyslom dokončiť svoje dielo… Deti hovorili, že otec a jeho žena mali medzi sebou nejaké nezhody. Tie sa však dali riešiť rozvodom."

Antónia MARCIŇÁKOVÁ zo Svinej: "Juraj mal úmysel Svetlane ublížiť. Nakoniec došlo až k takému ohavnému činu, na ktorý podľa mňa musel mať už premyslený postup. Nemôžem uveriť, že to urobil v rozčúlení, ako sa vyhovára… Zaslúži si najvyšší možný trest. Obdivujem ho, ako to všetko neskôr vedel aj "brutálne" popísať." Eva GALDÍKOVÁ z Rimavskej Soboty: "Jurajovi by som uložila trest za vraždu spáchanú obzvlášť surovým a trýznivým spôsobom, ktorú vykonal v triezvom stave a bol si vedomý toho, čo urobil. Pred súdom klamal a ten mu neuveril."

Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "To, čo sa v otcových myšlienkach odohrávalo, deti nevedeli. Zrejme ho neustále hádky so Svetlanou privádzali do zúfalstva... Podozrenie, či Svetlana sa vydala z vypočítavosti, to poriadny chlap zistí... Hádky sa dajú riešiť, hoci aj po slovensky jednu, dve po papuli a život ide ďalej! Výhovorka, že Svetlanu ovalil doskou nechtiac, to pred zákonom neobstojí. Otázka je, ako to všetko budú znášať deti, ako sa s tým všetkým vyrovnajú..." Petra BECKOVÁ z Košíc: "Mŕtvolu ženy začal rezať v páse... Ohavný čin! Tak sa nezabíja ani kapor!!! Súd Jurajovi neuveril, že nemal úmysel manželku zabiť a usmrtil ju nechtiac len preto, že bol silne rozrušený. Naopak, bol triezvy a zodpovedný za svoj beštiálny čin. Môj verdikt by znel: doživotie!" Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Keď už Juraj zistil, čo Svetlana zamýšľa a ako sa správa k nemu a jeho deťom, mal sa rozviesť (nikto by ho neodsudzoval) a Svetlanu poslať tam, odkiaľ prišla, a nie na druhý svet naporcovanú na kúsky."

Ľudmila HURAJTOVÁ zo Štrby: "Myslím si, že súd neuznal Jurajovi to, že nemal úmysel zabiť svoju manželku. V čase vraždy bol triezvy a bol na ňu nahnevaný za to, že si ho zobrala iba z vypočítavosti. Mal úmysel ju zabiť. Neskôr po čine, keď požil alkohol, mal už len jeden cieľ aby manželka neožila a aby ju niekto nedajbože nenašiel…" Mária REPASKÁ z Košíc: "Súd sa opieral o posudky súdnych znalcov, z ktorých vyplýva, že konal s vedomým úmyslom manželku zabiť. Navyše klamal, lebo v čase činu bol triezvy a opil sa až po tom, keď nevedel ako mŕtvolu dostať z bytu. Prípad je varovným poučením ukazujúcim, ako sa môžu skončiť manželstvá z vypočítavosti uzavreté s vidinou lepšieho života za hranicami…"

Monika ROZEKOVÁ z Košíc: "Juraj mal, podľa mňa, dopredu všetko naplánované. Súd mu uložil najvyšší možný trest. Svoje problémy so Svetlanou mal riešiť rozvodom a nie tým, že ju rozrezal na malé kúsky!" Ladislav VERNARSKÝ z Prešova: "Súd jeho výhovorkám neuveril. Súdni znalci ho usvedčili z klamstva a tak bol odsúdený. Svoje rodinné problémy mal riešiť inak, napríklad rozvodom a nie brutálnou vraždou." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd neuveril Jurajovi, že nemal úmysel zabiť. Ja by som postupovala rovnako a ešte by som uvažovala o výnimočnom treste... Súd by Juraja oslobodil iba vtedy, keby sa zistilo, že v čase spáchania skutku nevedel ovládať svoje konanie alebo rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania."

Božena KUDLÁČOVÁ z Trnavy: "Myslím si, že otec detí nemá vôbec žiadny cit, keď im dokázal pripraviť také hrozné divadlo. Tá vražda bola dobre premyslená, keď mal na Svetlanu zlosť, že si ho zobrala iba z vypočítavosti. Súd mu nemohol uveriť, že to urobil v afekte. To v ňom muselo zrieť dlho…" Dagmar BECKOVÁ z Košíc: "Vraví sa, že človek je preto človek, že znesie čokoľvek… Ale také zverstvo, ktoré vykonala hyena v ľudskej koži, sa jednoducho nedá zlúčiť s činom človeka..."

Andrej TEJBUS z Lipan: "Súdni znalci dokázali, že Juraj sa na čin pripravoval, rozmýšľal o ňom a ešte ho aj chcel utajiť, čo sa mu ale nepodarilo." Pavol KOVALÍK z Košíc: "To, že bol Juraj odsúdený za vraždu, je isté, aj keď brutalita nasledovala až po trestnom čine. Ak sa niekto vyvŕši spôsobom masakrovania mŕtvoly, ten už v sebe nosí plod nenávisti." Patrik KUCIK z Humenného: "Juraj sa chcel vyviniť z trestného činu vraždy svojou nepravdivou výpoveďou… Jeho závažné protispoločenské konanie nemá nič spoločné s dobrou morálkou spoločnosti. Ním spáchaný zavrhnutiahodný čin musí byť nekompromisne a tvrdo odsúdený. Na druhej strane treba prihliadnuť aj na poľahčujúce okolnosti (oľutovanie svojho činu i napomáhanie príslušným orgánom pri objasňovaní svojej trestnej činnosti)."

Ľuboslav LEŠČÁK z Lipan: "Radšej mal vypiť tú vodku na ex, keď sa išiel hádať, a možno by bol pokojne zaspal. A prisniť sa mu mohlo nejaké lepšie, rozumnejšie a hlavne ľudskejšie riešenie." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Človeku sa zdvíha žalúdok, keď to číta… Ľudia sú ako zvery. Ja by som takého vraha dala rozrezať. Pravda, treba poukázať na to, že Rusky sa chcú dostať k nám a chcú sa vydať, len aby mali strechu nad hlavou…"

Štefan RUŽIČKA z Trnavy: "Súdni znalci pomohli usvedčiť vraha. Svetlana mala totiž na krku znaky od hrdúsenia (čo istý čas trvalo), rozhodne nie od ťahania za krk smerom do kúpeľne. Naopak, od ťahania za nohy mala odreniny nad lopatkami…"

TRIDSIATY DRUHÝ SÚŤAŽNÝ PRÍBEH

Kde sú tie časy, keď rodina zväzovala príbuzných silným putom, ktoré sa nikomu cudziemu nepodarilo pretrhnúť. Deti si ctili svojich rodičov a tí im v prípade potreby ochotne podali pomocnú ruku. Dnes je to v niektorých rodinách inak. Rodičia sa so svojimi potomkami neznášajú, a častokrát medzi nimi úradujú dokonca i nože.

Bol obyčajný aprílový deň, keď sa v jednej východoslovenskej obci vo dvore rodinného domu strhla búrka. Ručičky hodín ukazovali 19.30 hod., keď sa do seba pustili svokor so zaťom. Začali hádkou, ktorá však pričinením svokra, inak 64-ročného invalidného dôchodcu, prerástla do útoku. Svokor si na chvíľu odskočil a vrátil sa vyzbrojený nožom so 7 cm čepeľou. Bodol ním zaťa do hrudníka medzi druhé a tretie rebro. Spôsobil mu ranu, z ktorej sa Martin S. liečil 10 dní. Podľa znalca mal poškodený veľké šťastie, lebo nechýbalo veľa a útočník mu mohol pretrhnúť cievu pod kľúčnou kosťou, následkom čoho by došlo k silnému krvácaniu horného laloku alebo medzirebrovej tepny.

"Ja som sa pred zaťom len bránil. Hádali sme sa a on ma bil rukami kade zasiahol. Vbehol som do komory, že si zoberiem nejakú metlu, aby som sa mohol brániť, a vtedy som zbadal na stoličke nôž. Vzal som ho a vrátil som sa s ním na dvor. Zať ma začal opäť napádať. Zahnal som sa nožom po jeho ruke. Nevidel som, že som ho zasiahol do hrude. A mohol sa aj sám napichnúť na nôž. Ja som ho nenapadol, len som sa bránil," argumentoval obžalovaný. Niečo iné však tvrdil jeho zať. "Svokor mi najprv vulgárne nadával a potom, keď sa vrátil s nožom, bodal ním smerom ku mne. Ustupoval som pred ním dovtedy, kým som sa nedotkol nárazníka auta, ktoré tam stálo. To na chvíľu odpútalo moju pozornosť. Pootočil som sa a vtedy ma svokor zasiahol do hrude," opísal ako došlo k jeho zraneniu Martin S.

Svedkom incidentu bola i dcéra obžalovaného, manželka poškodeného. Videla, ako sa chlapi medzi sebou hádajú, i to, že sa jej otec oháňal rukami a manžel pred ním ustupoval. To, že ho jej otec pichol, zbadala až vtedy, keď mu košeľu na hrudi zmáčala krv. Manžel jej vzápätí aj povedal, že ho jej otec pichol. Tým sa to však pre mladú rodinu neskončilo. Na druhý deň sa hnevom opantaný dôchodca vyhrážal, že všetkých pozabíja. V ruke držal palicu a dcéra bola presvedčená, že by to, čo sľuboval, mohol aj splniť. Nečakala, čo bude ďalej, ale zavolala políciu. . .

Pred súd predstúpili viacerí svedkovia, ale vinu obžalovaného nikto z nich nespochybnil. Naopak, priťažujúcou okolnosťou pre horkokrvného starkého bola skutočnosť, že svojim konaním mohol zaťovi spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Nedošlo k nej len vďaka tomu, že poškodený mal oblečenú koženú bundu, košeľu a tielko. Odev tak zabránil hlbšiemu preniknutiu noža medzi rebrá. Súd neuveril obrane obžalovaného, že to bol zať, ktorý na neho útočil a on sa len bránil. Z výpovede jeho dcéry bolo zrejmé, že otec bol nahnevaný, pretože sa s ňou pred incidentom povadil. Vzťahy medzi otcom, dcérou a zaťom boli zlé. Obžalovaný nevedel ovládať zlosť kvôli tomu, že si jeho prvorodená dovolila vysadiť v záhrade zemiaky bez toho, aby ho požiadala o súhlas. A tak o čosi neskôr svoju zúrivosť ventiloval na zaťovi. . . Neprešla ho však ani neskôr, keď sa mal spolu s príbuznými zúčastniť pojednávania. "Odkedy sme dostali predvolania, svokoror vždy, keď sme sa na dvore stretli, si predo mnou odpľúval. . . Máme spoločný dvor, nie je možné sa jeden druhému vyhnúť," povedal na margo ďalšieho vývoja rodinných vzťahov zať obžalovaného. Starý pán sa však nevzdával. "No a čo mám robiť. Človek sa pravdy nedovolá. Nechcem nič, len spravodlivosť," skočil zaťovi do reči obžalovaný.

Štefan N. mal nezhody s rodinnou už dlho pred incidentom, ale až do inkriminovaného dňa ich nikdy neriešil bitkou, ani iným násilným spôsobom. To bola jediná poľahčujúca okolnosť, na ktorú súd prihliadol pri výmere trestu.

A tu sa náš príbeh končí. Pre vás milí čitatelia, ktorí máte odvahu obliecť si pomyselný sudcovský talár, máme nasledovnú otázku. Napíšte nám, za aké trestné činy dostal horkokrvný dôchodca tzv. úhrnný trest. Ako pomôcku uvádzame, že boli dva a jedným z nich bolo násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Viete, ktorý bol druhý?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 13. júla.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.