album zraziť v ušiach poslucháča o triedu nižšie. Takže poporiadku - booklet je námetovo i graficky naozaj veľmi dobre urobený. Zvuk na "Suicidal Society" je v podstate vraždiaci, niet tu veľmi čo rozoberať, takto sa to nepodarí ani mnohým bandám na Západe. Nakoniec, mixáž a mastering sa robili nadvakrát, prvý výsledok údajne až taký dobrý nebol. Pokiaľ ide o hudbu, tak tu Shaark prekonali nielen samých seba, ale aj západných žánrových súputníkov. Nové skladby sú veľmi, naozaj veľmi tvrdé, agresívne, občas zabiehajúce do vyslovenej brutality. Technický, ale surový thrash metal moderného strihu, obohatený o hardcoreovú útočnosť, tu viac ako predtým čerpá aj z death metalu (nakoniec, práve preto tu v dvoch veciach vokálne vypomáha Killy z Melancholy Pessimism) a industrialu. O pestrosť materiálu je postarané nielen základným metalovým "nádobíčkom", ale tiež samplami, klávesami a kopou zvukových efektov. Na albume dostali priestor aj nejakí tí hostia - kapela samotná má napríklad dvoch vlastných vokalistov, ďalší dvaja obstarali deathmetalové chrochtanie, prípadne melodický spev. Hudobne je to po každej stránke špička. Takže kde je vlastne chyba? No, to záleží aj od vkusu jednotlivých poslucháčov. Osobne mi nesedia úvodné správy o stave ozónovej vrstvy nad strednou Európou, nahovorené angličtinou s neprepočuteľne českým prízvukom. Ale dobre, ťažko v takom prípade na povel zorganizovať rodenú Američanku či Angličanku. Druhou vecou je záverečná skladba "Gorilla Song". Je to presne o tom, že "pačemu garila jajca smačila v majom supe." Dajme tomu, lenže tie niekoľkominútové pauzy a záverečný "úlet" - všetko tu už bolo a až taká sranda to nie je. Ale od 2. po 13. skladbu je "Suicidal Society" album na svetovej úrovni.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.