či chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
Pražský spevák Pavel Vítek je v našich končinách známy najmä ako predstaviteľ Stevena v prešovskom naštudovaní muzikálu Dracula. Málokto však vie, že je majiteľom majestátneho psa plemena bullmastiff. Sedemdesiatkilový krásavec dostal meno Monty, rovnaké ako kocúr Sisy Sklovskej. Býva so svojím pánom niekoľko kilometrov za Prahou v dome s veľkou záhradu.
"Každý kto si chce zaobstarať psa malého alebo veľkého, mal by sa najprv rozhodnúť, či naňho skutočne bude mať čas. Pes totiž rovnako ako dieťa, a možno ešte viac, pretože má obmedzenú komunikáciu, vyžaduje predovšetkým čas, starostlivosť, ale najmä trpezlivosť. Dokážem si preto prácu zariadiť tak, aby som nemusel často opúšťať dom. A keď odchádzam, má ešte babičku s dedkom, alebo svoje tety. Teda moje kamarátky. Tie doslova miluje. Až ho podozrievam, že ide o erotický vzťah. Správa sa k nim úplne inak. Mňa berie ako vodcu svorky a kamarátky ochraňuje, chodí sa k nim pomaznať. Nuž, oni sú ženské a môj pes je chlap," tvrdí.
Po návrate s dlhších ciest však musí vo výchove Montyho veľa naprávať.
"Je to rovnaké, ako keď máte dieťa. Dáte ho cez víkend k babičke a dedovi, vráti sa domov a neviete si s ním poradiť. Také je rozmaznané," dodáva Pavel Vítek, ktorý na svojom miláčikovi obdivuje inteligenciu, vnímanie a obrovský nadhľad nad vecami.
Ktoré vlastnosti svojho psa by chcel mať aj on?
"Napríklad sa mi páči, že je flegmatik a nesmierne trpezlivý. Ale keď potrebuje, dokáže byť rýchly. Vlastne je nad vecou, má stoický prístup k životu. Niektoré veci si vôbec nepripúšťa. Je v pohode," hovorí pán. Podľa môjho názoru, je Pavel Vítek rovnako pohodový typ človeka. Je vášnivý cestovateľ a pokoj našiel po ceste do Thajska, kde objavoval budhistické kláštory. Každý, kto k nemu príde na kávu, vychutnáva pokojnú atmosféru, ku ktorej neoddeliteľne patrí aj Monty, a väčšinou ostane celý deň. Nie nadarmo sa hovorí: Aký pán taký pes.
"Stále tvrdím: Ktovie, či sme si zaobstarali zviera my. Nebolo to náhodou naopak?" - zamýšľa sa Pavel. Ako prezrádza, keď ho po návrate privíta pes, pôsobí to ako balzam na pracovné stresy, ktorých v umeleckých kruhoch nie je málo. Vtedy sa snaží načerpať od Montyho rozvahu.
"Hodnoty, ktoré my, ľudia, vnímame v istom rebríčku, má zviera úplne iné. A koľkokrát sa pýtam: Nie sú náhodou práve ušľachtilejšie než ľudské? Poviem klasický príklad, Monty je nekompromisný strážca, keď mu prikážem: Toto je návšteva, je absolútne pokojný. Nie je agresívny a nevyhľadáva konflikty. Ak sa mu niekto nepáči, radšej ide preč. Nedávno sa k nám nasťahovala srna s mláďaťom. Chodí nás navštevovať pravidelne. Vídať ju každý deň ako beží okolo. Vysvetlil som Montymu, že na ňu nesmie útočiť, lebo je to návšteva. A on to rešpektuje. Ani raz po nej nevyštartoval. Hoci ju vždy zaženie za plot. Ale vie, že jej nemôže ublížiť," hovorí Pavel Vítek a dodáva, "niekedy zvykneme tvrdiť: Správajú sa k sebe ako zvieratá. Kiež by sme sa takto k sebe správali my, ľudia. Žilo ba sa nám určite lepšie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
