pred senátom Okresného súdu Košice II. Prokurátor Ing. Milana M. z tohto činu obžaloval ešte v novembri 1996, ale záverečné finále sa dodnes nekonalo.
Pre pripomenutie uvádzame o čo vlastne ide. Obžaloba Ing. Milana M. viní z toho, že ako riaditeľ Vzduchotechnických montáží, a. s. Bratislava, závod Košice, v období od 31. decembra 1993 do 1. februára 1995, postupne prevzal 1 896 040, 80 korún a to ako zálohy na služobné cesty. V skutočnosti, resp. na základe ústnej dohody so zamestnávateľom, boli tieto peniaze určené na poskytovanie provízií pri získavaní zakáziek pre košický závod. Okrem uvedenej sumy obžalovaný prevzal v septembri 1994 od firmy Stavospol, s. r. o. stavebnoochodná spoločnosť Prešov aj sumu 250 tisíc korún. V tomto prípade išlo o zálohu na nákup zariadenia vzduchotechniky a jeho následnú montáž. Uvedené finančné prostriedky doposiaľ nezúčtoval, nepreukázal ich použitie a neuviedol konkrétne komu, a za akých okolností províziu poskytol. Podľa obžaloby prokurátora takýmto konaním spôsobil firme Vzduchotechnické montáže, a. s. Bratislava, škodu vo výške 2 milióny 146 tisíc korún. A to preto, "že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu".
K uvedenému môžem povedať len toľko, že sa absolútne necítim vinný a na tom, čo som už vypovedal, trvám," predniesol na úvod pojednávania obžalovaný. Pravdou je ale aj to, že včera stál v tejto úlohe pred senátom v novom zložení a tak sa dokazovanie pred súdom začalo odznova. Keďže obžalovaný odmietol vypovedať, predsedníčka senátu prečítala jeho výpoveď z prípravného konania. Vyplynulo z nej, že Ing. Milan M. prevzatie finančných prostriedkov tak, ako sú uvedené v obžalobe, nepoprel. "Na základe ústneho súhlasu nadriadených som mal peniaze, o ktorých je reč použiť na vyplatenie provízie pre kompetentné osoby a to za účelom získavania zakázok. Jednotlivé sumy som preberal jednak osobne z pokladne, ale často aj takým spôsobom, že mi ich zaslali na moju domácu adresu. Poskytnuté prostriedky som dostával ako zálohy na služobné cesty, ale nebolo mojou povinnosťou, resp. nikto odo mňa nežiadal, aby som viedol evidenciu osôb, zakázok a výšku poskytnutej provízie. Ja som si taký zoznam neviedol a čo sa týka konkrétnych osôb, ktorým som poskytol províziu, ich mená neuvediem, lebo som si vedomý skutočnosti, že si môžem privodiť trestné stíhanie. Nepredpokladám totiž, že by niekto z nich priznal, že províziu, ktorú som tomu-ktorému dal, prevzal," povedal na svoju obranu obžalovaný. Je to však len stručný výťah faktov, o ktoré sa opieral vo svojej siahodlhej výpovedi.
Po Ing. Milanovi M. predstúpil pred senát znalec z odboru ekonomiky a hospodárstva odvetvie účtovná evidencia. Ten na otázku, ako treba chápať províziu povedal: "Provízia je nákladová položka, ktorá sa na základe províznej zmluvy vykrýva faktúrou". Zdôraznil, že taký je legálny postup. Natíska sa teda otázka, prečo sa vo vzduchotechnických montážach rozhodli dávať provízie nelegálnym spôsobom a čo urobili pre to, aby Ing. Milana M. upozornili, že im "zálohy na cestovné" nezúčtoval, resp. ho neoboznámili s výškou pohľadávok, ktoré má voči nemu podnik. Obžalovaný tvrdí, že nič také sa nestalo. "Musím povedať, že počas mojej praxe som sa ešte nestretol s niečím takým, aby záloha na cestovné prevyšovala milión korún. To by vari bolo možné akceptovať len za predpokladu, že by išlo o viacmesačnú služobnú cestu do zahraničia. Je to mierne povedané atypické, aby organizácia poskytovala svojim pracovníkom zálohy na cestovné v podobnej výške. Pán Ing. M. by na základe vyplatených "cestovných záloh" musel cestovať nie 12 mesiacov, ale dva roky a to každý deň," povedal na margo tzv. cestovných záloh znalec. Dodal, že výška vyplatených záloh vyvoláva otázku, či sa za nimi neskrýva niečo iné. "Každá organizácia je zo zákona povinná urobiť k 31. marcu každého roka inventarizáciu záväzkov a pohľadávok. Tento zoznam súčasne slúži aj ako podklad k auditu. Následným krokom je písomná výzva konkrétnej osoby, aby záväzok uznala. Ak nereaguje, nasleduje urgencia. Ak sa aj tá minie účinkom, zostáva už len žaloba," vysvetlil znalec legálny postup. Upozornil aj na to, že firme, ktorej obžalovaný zálohy nezúčtoval, nič nebránilo siahnuť mu na mzdu a odmeny. Vyjadril však počudovanie aj nad tým, prečo uvedená organizácia obžalovanému dávala ďalšie a ďalšie "zálohy na cestovné", keď nezúčtoval tie predchádzajúce a prečo ho o pohľadávkach voči nemu písomne neiformovala. "Ja som mal v júni 1994 vyplatený príjem 159 tisíc korún. Keby mala organizácia voči mne skutočne pohľadávky, mohla mi ich z môjho príjmu stiahnuť. To však neurobili, napriek tomu, že k tomu nebol potrebný môj súhlas," reagoval na výpoveď znalca obžalovaný.
Otázok je ako maku, ale odpovedať na nich môžu len bývalí nadriadení obžalovaného. Zo zápisnice z valného zhromaždenia ich akciovky je zrejmé len to, že provízie na získavanie zakázok pre košický závod zabrali, lebo v rokoch 1993-1994 "aktívne prispel k dobrým hospodárskym výsledkom celej akciovej spoločnosti".
Pojednávanie bolo odročené na september.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
