Johannesburgu. A na tri mesiace.

"Už rok som nezamestnaný. Všetci fanúšikovia košického hokeja si mysleli, že som v klube. Ale nie som. V košickom hokeji pre mňa nie je miesto. Som taký lokálpatriot, že som stále veril. Ale keď už sa v košickom hokeji nenájde miesto pre Vinca Lukáča, tak ja už neviem..."

Upieklo sa to takto: "Asi pre mesiacom a pol bol v Česku na návšteve môj spoluhráč z Anglicka, kde som kedysi pôsobil, Kanaďan Ronny Wood. Zistil si moje číslo a ozval sa mi. Pozná ma, vie o mne, že som bol reprezentačným asistentom i trénerom Košíc. Spýtal sa ma, či by som nešiel na mesiac do Juhoafrickej republiky. Do hlavného mesta Johannesburgu. Už na druhý deň však volali, že nie na mesiac, ale na tri. Pozrieť, skúsiť, pomôcť aj klubu, aj národnému tímu."

Hm, Juhoafrický hokej? "Vôbec neviem, nemám ani predstavu, do čoho idem. Som z toho trošku aj nervózny. Ale veď ľad je všade na svete rovnaký. Takže sa nebojím, naopak, teším sa. Keď ma už doma nepoznajú, poznajú ma aspoň v Afrike. Predsa nebudem sedieť doma a čakať, či mi niečo nespadne z neba..."

Vinco odchádza sám. Doma necháva manželku aj čerstvo vydatú dcéru Lenku, tá si v sobotu vzala hokejistu Jirka Biceka. "V posledných dňoch som zažil taký frmol, aký už dávno nie." Lukáč si verí. "Idem neurobiť hanbu Slovensku ani Košiciam. Vinco sa v Afrike nestratí." Neodpustil si ani poznámku ku košickému hokeju. "K nemu sa zatiaľ vyjadrovať nebudem. Až keď sa vrátim. Lebo mám toho dosť čo povedať. Mám ťažké srdce na superodborníkov okolo košického hokeja..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.