Pavla Lopatu.
Pavlo Lopata (1945) v roku 1969 emigroval do Kanady. Pôsobí v Toronte, v oblasti, kde sídli početná komunita Rusínov a Ukrajincov. Štúdiá maliarstva začal na VŠVU v Bratislave, kde sa jeho ideálom stal Vincent Hložník. Dokončil ich v Kanade za podpory čílskej učiteľky. Tá ho oboznámila aj s dielom ruského maliara, mystika a ezoterika Nikolaja Rericha. Napriek angloamerickým smerom a štýlom, prevládajúcim na západnej pologuli, bolo Lopatovým hlavným cieľom zostať svoj. Jeho symbolicko-alegorický štýl je ovplyvnený slovanskými, rusínsko-ukrajinskými koreňmi, a hlavne byzantským ikonopisom. Venuje sa maľbe, kresbe, litografii, drevorezbe, monumentálnej tvorbe, ale aj umenovednej, literárnej a kultúrno-spoločenskej činnosti. Absolvoval množstvo výstav na americkom kontinente. Po zmene spoločenských a politických pomerov vystavoval aj na Ukrajine. Pri príležitosti svojej päťdesiatky sa v roku 1995 rozhodol prezentovať svoju tvorbu aj v krajine svojho rodiska.
Druhou výstavou, ktorú STM pripravuje, je prezentácia tvorby významného predstaviteľa švédskej architektúry 20. storočia Erika Asmussena (1913-1998). Ide o jedno z podujatí Zväzu architektov Slovenska. U nás zatiaľ nie veľmi známy tvorca je predstaviteľom antropozofického náhľadu na svet. Nie celkom typické stavby nesú výrazné znaky holistického prístupu k tvorbe. Sú postavené na vzťahu detailov k celku a naopak. Jedným z najvýznamnejších Asmussenových diel je komplex budov, známy ako Antropozofické centrum v Järne, južne od Stockholmu. Na výstave, ktorá sa do Košíc sťahuje z Budapešti, bude možné zhliadnuť modely autorových stavieb. Expozíciu slávnostne otvoria 6. júla o 15.30 a zúčastní sa na ňom aj predstaviteľ Veľvyslanectva Švédskeho kráľovstva v Prahe. Vernisáž je spojená s prednáškou Hakana Zatterlunda o 14.00 h.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
