neskoro večer, ba zavše som robieval aj v soboty a nedele, ale o to viac ju používal Miloš, môj bratranec. Kedykoľvek k nám prišiel domov, zobral motorku a šiel sa na nej voziť. Kým ja som drel v robote, on sa preháňal na mojej dvestopäťdesiatke a - čo ma najviac škrelo - strúhal frajerinu, balil čaje, vozil sa s nimi do lesa a ... Párkrát som mu vravel, aby nechal moju motorku, ale on vždy využil príležitosť. Moja mama mu nikdy nič nepovedala a otec - on je taký, že jemu je všetko jedno... Mama mi vždy hovorila, že Milošovi musíme pomáhať, lebo mal zlé detstvo, otec ( brat môjho otca) mu zomrel pri železničnom nešťastí, keď mal Miloš osem rokov a jeho mama, no, škoda hovoriť, vláči sa s mužmi po krčmách, žije horšie ako posledná bezdomovkyňa... Slovom, moja mama má Miloša veľmi rada a tak mu kedykoľvek dovolila voziť sa na mojej motorke. Tak tomu bolo aj v tú sobotu," vypovedal pred vyšetrovateľom Policajného zboru 23-ročný Pavol. Ako ďalej uviedol, práve sa unavený vracal z roboty, lebo majiteľ stavebnej firmy im povedal, že musia stihnúť termín, lebo inak nebudú výplaty, keď začul známy rev motora a zbadal, ako sa na jeho dvestopäťdesiatke rúti Miloš aj s dnejakou dievčinou. Keď preleteli tesno okolo neho, zbadal, že s Milošom sa vezie Silvia, ktorá sa mu veľmi páči a s ktorou si chcel už dávnejšie začať, len voľajako mu to časovo nevychádzalo... Vošla do neho zlosť! Keď videl, ako sa Silvia drží Miloša, objíma ho svojimi rúčkami, povedal si: Teraz alebo nikdy...!
Večer išiel na diskotéku, cestou na ňu sa však riadne "posilnil" v pohostinstve medzi domácimi honosne nazývanom Salón. Keď už bola zábava v plnom prúde, zavolal svojho bratranca nabok s tým, že sa s ním potrebuje "súrne zhovárať". Miloš len zavrtel hlavou.
"Ale ja sa s tebou vážne potrebujem zhovárať!" skríkol Pavol.
"Viem, ide o ti o motorku! Dobre, viac sa jej ani nedotknem. Tu ti prisahám! Ale teraz ma nechal, mám tu nejaké záujmy..."
"Poď von! Potrebujem sa s tebou porozprávať!"
Ľudia si ich začali všímať a tak vyšli von. Podišli stranou a vtedy Miloš povedal: "Sľúbil som ti, že na tvoju motorku viac nesadnem. Čo ešte chceš?! Silvia má o mňa záujem, nie o teba!"
Otočil sa a chcel odísť. Pavol mu však podložil nohu a tak sa skopŕcol na zem. Kopol mu do hlavy... Miloš najprv akoby nechápal, čo sa deje, potom si chytil hlavu, zdalo sa, že ho bolí... Vtedy Pavol vytiahol z vrecka nôž a bodol. Raz a potom ešte raz.
Keď sa Miloš opätovne zvalil na zem, Pavol mu kopol do brucha, zareval "Zdochni!" a odišiel. Vtedy sa už tam zhŕklo plno ľudí. "Zomiera, volajte sanitku! On ho zabil! Ja som počul, ako kričal: Zdochni! Volajte sanitku! Tečie z neho krv..." vykrikoval jeden z chlapcov a splašene pobehoval okolo.
Pavol sa po niekoľkých metroch chôdze vrátil a pokúsil sa zachrániť svojho bratranca. Chytil ho za ruku a povedal ostatným: "Prosím vás, pomôžte mi!" Potom utekal do baru a zdvihol telefón. Zavolal záchranku. Vzápätí telefonoval aj na políciu.
"Na tele poškodeného boli zistené dve bodnorezné rany, jedna nad ľavou prsnou bradavkou s bodnorezným kanálom s dĺžkou deväť centimetrov a druhá v dolnej tretine hrudníka prebiehajúca cez svalovinu siedmeho medzirebra a cez bránku pravých pľúc s prerušením ciev a priedušiek... Následkom týchto poranení došlo ku krvácaniu do pravej pohrudnicovej dutiny, čím náhlou a veľkou stratou krvi došlo k šoku z vykrvácania, ktorý viedol k smrti poškodeného krátko po poranení. Smrti sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci. Zranenia, ktoré viedli k smrti poškodeného, boli spôsobené nožom s dĺžkou čepele 15 a pol centimetra. Útočným nástrojom mohol byť nôž, ktorý bol zaistený na mieste činu," takto ozrejmil pozadie Milošovej smrti znalec z odboru súdneho lekárstva. Pavol odmietol pred súdom vypovedať s tým, že trvá na tom, čo uviedol v prípravnom konaní - pred vyšetrovateľom. Počas celého pojednávania sa niekoľkokrát zmohol len na slová ľútosti sprevádzané slzami veľkými ako hrach a aj v záverečnej reči povedal: "Ľutujem... Ľutujem všetko čo som urobil... Viem, že Milošovi už život nikto nevráti... Keby sa to všetko dalo zvrátiť späť, radšej by som chcel byť na jeho mieste, ale viem, že sa to už nedá..." Potom sa srdcervúco rozplakal. Jeho obhajca opakovane poukázal na to, že "keď sa to stalo, sám sa pokúsil zranenému poskytnúť prvú pomoc, privolal sanitku a prípad sám oznámil polícii, pričom neskôr pri vyšetrovaní všemožne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní svojho činu" a prihliadnuc na všetky poľahčujúce okolnosti navrhol súdu, aby jeho mandantovi uložil trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. "Nenamietame právnu kvalifikáciu skutku, tu skutočne išlo o vraždu, inou vecou sú však poľahčujúce okolnosti, ktoré by súd mal zobrať do úvahy," povedal obhajca.
Súd zvážil všetky aspekty prípadu, prihliadol na všetky poľahčujúce (najmä na to, že Pavol nebol dovtedy súdne trestaný a svoj čin úprimne oľutoval) i priťažujúce okolnosti (čin spáchal pomerne surovým spôsobom) a vyniesol rozsudok: jedenásť a pol roka v druhej nápravnovýchovnej skupine. Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor aj obžalovaný. Prvému sa málilo, tomu druhému sa zdalo veľa... Najvyšší súd SR v Bratislave obidve odvolania zamietol a tak je rozsudok právoplatný.
NAMIESTO POINTY
Počas pojednávania som si všimol peknú čiernovlásku sediacu na jednej zo zadných lavíc v rohu súdnej siene. Bola zamyslená, miestami pozorne sledovala priebeh pojednávania, inokedy svojimi smutnými očami hľadela kamsi do prázdna... Nedalo mi a tak som sa po skončení opýtal obhajcu obžalovaného, či náhodou nevie, kto je to. "To je Silvia, áno, tá, kvôli ktorej..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
