za jedným stolom, matky si vedeli spoločne pohrkútať a poohovárať všetky ostatné ženy v širokom okolí. Ešte aj v kostole sedeli vedľa seba, takže vyzerali ako jedna veľká rodina.
Čo nebolo, môže byť, hovorili si často aj úplne cudzí ľudia. Jedna rodina mala chlapca, druhá zase dievku. Obaja už boli vo veku, kedy sa hlavne na dedine začína pomýšľať o svadbe. Mladí chodili dokonca spolu na diskotéky. Rodičia však nevedeli, že to len naoko, aby nemali problémy s odchodmi z domu. Veľmi dobre totiž vedeli, že ak pôjdu akože spolu, radi ich pustia. Veď matky spoza plotov už začali pripravovať, zatiaľ len slovne, svadobnú hostinu. Zuzka spolu s Jožom sa pomaly každú sobotu vytratili na tancovačku, ale za prvou zákrutou Zuzku čakal Fero a Joža zase Vierka, skutoční partneri dvoch mladých ľudí.
Nechajme však na pokoji malé klamstvá mladých, ktorí využívali slepú túžbu svojich rodičov po spájaní majetkov. Nie táto skutočnosť je obsahom tohto súdneho príbehu. Jeho hlavnými aktérmi sú totiž otcovia v takmer dôchodkovom veku. Spoločne sedeli nielen v krčme, ale navzájom si aj pomáhali okolo domu či na poli. Vlani v lete sa napríklad dohodli, že spolu pokosenú trávu a vysušené seno pozvážajú z lúk do hospodárskych budov. Keďže traktor bol starého Joža, najprv sa zvážalo jeho seno.
Na druhý deň sa obidve rodiny znovu vybrali na lúky, ale tentokrát patriace ujkovi Milanovi. Za dve hodiny mali voz plný sena. Zviezli ho dole, povyhadzovali seno pod strechu hospodárskej budovy a ponáhľali sa späť. Ženy si zatiaľ na poli oddýchli a pripravili ďalšie seno. Tak to išlo až do večera. Jožo pozrel znaleckým okom na ostávajúce seno a povedal: "Takže posledná várka a končíme". Takmer sa trafil. Keď naložili voz, na poli veľa vysušenej trávy neostalo. "Vykašlite sa na to, pekne bude ešte poriadne dlho, zvezieme to inokedy," hovoril Jožo. Milan, ako dobrý hospodár sa však nedal. Pustil sa do presviedčania. Vraj to ešte dajú na vrch voza, on si sadne na seno a bude ho pridŕžať, aby nespadlo. Jožo mu ale oponoval, že nakoniec spadne aj on a bude zle.
Nakoniec sa dal obmäkčiť a tú trošku ešte hodili hore. Milan si vyliezol úplne na vrch a s traktorom - paroháčom išli pomaly dole. Prišiel najťažší úsek - po ľavej strane výšina s vysokými stromami, po pravej prudký zraz a cesta zvažujúca sa prudko dole plná výmoľov a hlbokých dier.
Bol to skutočne len moment. Jožo však vedel, že paroháča nezvládne. Nasmeroval ho preto na ľavú stranu, kde sa čnel kopec. Traktorík sa však odrazil od najbližšieho kmeňa stromu, otočil na opačnú stranu a nebolo kedy a už letel pruským zrázom vpravo dole. Milana akoby katapultovalo. Chvíľu letel vzduchom, potom polámal niekoľko konárov, aby sa nakoniec zastavil až úplne dole na dne zrázu. Ticho bolo skutočne len chvíľu. Potom začal bedákať nielen Milan od bolesti, ale aj Jožo pri pohľade na tú spúšť.
Našťastie sa Milanovi nič vážne nestalo. Poudieraný bol síce poriadne, celé telo mal modré, ale zlomené nemal asi nič. Šťastie v nešťastí, hovorili si obidve hlavy rodiny. Azda by celý tento príbeh ostal zapísaný len v povedomí obyvateľov jednej liptovskej dediny, keby sa o niekoľko dní rodiny úplne nerozvadili. Nie kvôli senu rozvešanému po páde na všetkých okolitých konároch, ale kvôli venu. Jožo sa od svojej polovičky dozvedel, že susedia nechcú dať mladým tú roľu, o ktorú mal práve on záujem. Oheň bol na streche.
"Na tancovačku so susedovou Zuzkou v žiadnom prípade nepôjdeš," vykrikoval starý Jožo na syna. Ten ho takmer dorazil, keď okamžite súhlasil. "Dobre, ale s Vierkou môžem?" opačoval mladý Jožo. Vo vedľajšom dome sa udialo niečo obdobné a Zuzka zase s Ferom na zábavu mohla ísť. Obaja takto svoj skutočný vzťah legalizovali.
Horšie však bolo, že Milan využil situáciu. Išiel k lekárovi a prostredníctvom neho sa k policajtom dostala informácia, že došlo k ublíženiu na zdraví, čo už je trestným činom. Orgány činné v trestnom konaní zistili aj to, že starý Jožo nemá oprávnenie na vedenie traktora, ani iných motorových vozidiel. Jožovi nepomohla na súde ani bránenie sa tým, že po dedine jazdí každý druhý na traktore bez vodičského preukazu.
Po viac ako troch týždňoch sa nedalo preukázať, či Jožo mal v čase prevrátenia traktora v krvi alkohol, alebo nie. Faktom však je, že spôsobil hoci aj z nedbanlivosti ujmu na zdraví inej osobe. Po zvážení viacerých poľahčujúcich okolností, medzi ktorými najdôležitejšie bolo azda konštatovanie, že Jožo doposiaľ nebol trestne stíhaný a Milan nahlásenie spáchania trestného činu inicioval až po susedskej zvade, sa súd nakoniec rozhodol len pre podmienečné udelenie trestu odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou 10 mesiacov.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
