Plnila pedagogickú a vedecko - bádateľskú funkciu. Prvé univerzity, ktoré vznikli v Európe, prevažne nahradili cirkevné školy, inde nadviazali na stredoveké mestské školy pri kláštoroch a katedrálach.
Stredoveké univerzity sa líšili od obyčajných stredovekých škôl hlavne svojou nezávislosťou. Obyčajná škola bola totiž vždy závislá od miestnych úradov, alebo od niektorého kláštora. Univerzita (universitas - slovo latinského pôvodu znamená súhrn, celok, spolok) bola považovaná za samostatnú spoločnosť, alebo samosprávnu korporáciu učiteľov a študentov, ktorá dostala štatút od cisára (kráľa), alebo pápeža - alebo od oboch. Poslucháč - študent nemusel ukončiť iné školy, aby sa dostal na univerzitu ako dnes. Koho teda univerzita, ako celok v sebe spájala ? Každého vzdelaniachtivého. Boli medzi nimi 15 - 16 roční chlapci, ale aj štyridsiatnici, chudobní aj zámožní ľudia v sprievode sluhov. Takto vznikla aj parížska univerzita (r. 1150), ktorá sa neskôr stala akýmsi vzorom pre všetky ostatné univerzity.
Keďže univerzita v sebe spájala každého - študenta aj učiteľa, za členov univerzity sa považovali aj ľudia, ktorí plnili služby univerzity čiže: učitelia v kolégiách, pedeli, sluhovia poslucháčov, kníhkupcov, ale aj tých, ktorí požičiavali knihy (resp. ich odpisy), predavači pergamenov, lekárnici, úžerníci - ktorí požičiavali študentom a magistrom peniaze a dokonca aj poslovia a krčmári.
Univerzita mala okrem nezávislosti mnoho privilégií a bola vybavená korporatívnymi právnymi výsadami: ako napr. vlastný súd, oslobodenie od vojenčiny, od nočnej stráže, od platenia cla, alebo aj to, že členovia univerzity mali právo na poľovačku atď.
Učitelia a poslucháči sa zjednocovali podľa fakúlt. "Fakulta" je slovo latinského pôvodu a znamená "schopnosť," v tomto prípade schopnosť k učeniu vedy. Týmto slovom neskôr označili jednotlivé vedné odbory, disciplíny. Úplná stredoveká univerzita, alebo ako vraví štatút "prameň múdrosti" mala štyri fakulty : teologickú, právnickú, lekársku a filozofickú (artistickú). Filozofickú nazývali aj umeleckou, pretože na nej vyučovali "sedem slobodných umení" (septem artes liberales) a to : gramatiku, rétoriku, dialektiku, aritmetiku, geometriu, astronómiu a hudbu.
Popredné osobnosti fakulty mohli byť len učitelia, profesori s vedeckou hodnosťou. Tých nazývali "magistri, alebo doktori". Predstaveným fakulty bol "dekan" a zvolený mohol byť len zo stálych profesorov, (slovo dekan pochádza z cirkevnej terminológie a znamená desiatnik). Zo zachovaných písomných prameňov sa dozvedáme, že magistri medzi sebou nevychádzali vždy najlepšie, mávali konflikty a dokonca si kradli učencov. Poslucháči univerzity sa nazývali "študenti" (od latinského slova studium - štúdium, snaha učenosť = "študent" žiak, učenec). Aj študenti mali svoje organizácie. Poslucháči pochádzajúci z rovnakého kraja sa združovali do "provincií" a provincie zas do väčších skupín "nácií", alebo tzv. univerzitných národov. (Tie mali veľkú váhu v univerzitnom živote, pretože zaručovali svojim členom sociálnu a hmotnú podporu). Rozdelenie na národy sa dôsledne riadilo teritoriálnym pôvodom. Na parížskej univerzite existovali 4 takéto "nácie": galská, piccardská, normandská a anglická). Na Karlovej univerzite boli ustanovené tiež 4: jedna domáca (česká) a tri cudzie (bavorská, poľská a saská). Nácie si volili spomedzi svojich procurátora (procurator lat. správca) a na čele štyroch nácii spolu stál volený rektor (rector lat. riaditeľ, riadič, vychovávateľ). Jeho povinnosťou bolo nielen riadiť a zastupovať univerzitu, ale tiež vykonávať súdnu právomoc (jurisdikciu). Rektor bol najčastejšie kňaz a v žiadnom prípade nemohol byť ženatý, pretože manželstvo v stredoveku nebolo v súlade s vedou. Celibát alebo bezženstvo vyžadovali rovnako od učiteľov ako od študentov, poslucháčov. Rektor kontroloval, či prokurátori dozerajú na poriadok, či je každý poslucháč zapísaný do matriky, či navštevuje prednášky, či platí honorár za štúdium (školné) a či sa dobre správa. Okrem rektorov a prokurátorov sa menovala ešte zvláštna funkcia z radov poslucháčov, ktorá sa tešila veľkej úcte a bol to úrad "pedella". Veď na poslucháčov bolo treba vždy dohliadať - neskoro v noci sa ešte túlali po uliciach, veľa pili, hádali sa s občanmi a známe je aj to, že sa medzi sebou neznášali a dávali si urážlivé prezývky, ktoré potom riešili bitkami. Aj kvôli týmto dôvodom, ale hlavne, aby pomohli chudobnejším študentom sa začali zakladať popri univerzitách tzv. kolégiá (collegium lat. spoločenstvo), ktoré zabezpečovali spoločné bývanie a stály dozor nad poslucháčmi. Tieto kolégiá podporovali nemalými sumami pápeži, králi, cirkevní hodnostári a vznešení páni. Najslávnejšie kolégium vzniklo v Paríži v XIII. storočí, ktoré založil Robert Sorbonne - kňaz na dvore kráľa Ľudovíta IX. Svätého (1215 - 70) pre 16 - tich chudobných poslucháčov teológie. Toto kolégium sa za krátky čas rozšírilo a celú teologickú fakultu nazývali Sorbonne. Neskôr sa v celej západnej Európe stala známa pod týmto menom. Podľa parížskeho vzoru čoskoro začali rásť kolégiá aj pri iných univerzitách a mali veľký význam v univerzitnom živote študentov. O niekoľko rokov boli už na kolégiách umiestnené i knižnice a konali sa tu aj prednášky, na ktoré si poslucháči pozývali magistrov.
Prednášky (prednesy) boli prednášané v latinčine. V latinčine boli písané aj knihy a poslucháči na univerzite a na kolégiách sa medzi sebou nemohli rozprávať inak ako latinsky pod prísnym trestom.
Prednášajúci na prednáškach predčitával z kníh a čo nebolo poslucháčom jasné to vysvetlil. Prednášky sa delili na riadne a mimoriadne. Na riadnych prednáškach sa predčítavali základné diela, preto tie boli povinné. Riadne prednášky sa prednášali ráno, aby študenti vnímali "s čistou hlavou" ako sa hovorilo. Na mimoriadnych prednáškach objasňovali knihy, ktoré už nepatrili medzi skúšané predmety. Konali sa mimo prednášajúci čas, t.j. poobede. Mimoriadne prednášky mohli prednášať aj bakalári, ale riadnymi boli už poverení magistri. Za neúčasť, alebo za meškanie z riadnych prednášok, boli študenti aj učitelia trestaní.
Autor: Mgr. Uršula AMBRUŠOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
