preklade znamená Boh je milostivý.
Kresťanská história pozná niekoľko slávnych nositeľov tohto mena. Na deň 24. júna pripadá sviatok svätého Jána Krstiteľa, odvážneho predchodcu Krista, slávneho židovského proroka a mučeníka. Vošiel do dejín jednak ako ten, ktorý v rieke Jordán pokrstil samotného Krista, jednak svojou hroznou mučeníckou smrťou. Ak vidíme na vyobrazeniach odseknutú hlavu muža, ktorú nesie na mise mladučké dievča, je to určite Herodiadina dcéra Salome so svojou obeťou.
Ján sa stal patrónom mnohých remesiel tkáčskych, krajčírskych, kožušníckych. Za svojho ochrancu ho považujú aj murári, architekti, majitelia kín, hudobníci a tanečníci.
Po stáročia je Jánov deň dôležitým sviatkom v kalendári, čo súvisí s letným slnovratom, kedy je noc najkratšia a deň najdlhší. Už od stredoveku sa tento významný sviatok slávil púťami, procesiami a ľudovými slávnosťami. Mnohými čarami a povesťami opradená svätojánska noc sa vyznačovala množstvom individuálnych zvykov aj kolektívnych akcií. Možno bez nadsádzky povedať, že v túto noc spali iba malé deti, všetci dospelí boli na nohách. Ženy chodievali na lúky a do lesa zberať liečivé rastliny. Trhali kvitnúci ľubovník, vstavač, arniku a iné. "Janovo žeľe" uvili do venca alebo kytičky a dali posvätiť v kostole. Muži hľadali v túto noc čarovnú rastlinu "jánovec" (prútnatec metlovitý). Účinne ochraňoval ľudí proti mátohám, zlým duchom a vykurovali sa ním miesta znečistené od mátoh. Pri svite mesiaca mohli tiež nájsť papradie "čertovo rebro". Ak kvitlo ohnivým kvetom, mal byť práve na tomto mieste zakopaný poklad. Dievča, ktoré zanechal milý, muselo nájsť "čertov opoloch" (ostropes obyčajný) alebo vŕbku úzkolistú, ktoré liečili nešťastnú lásku. Všetky tieto rastliny mali podľa ľudového podania optimum svojho účinku práve v čase sviatku Jána Krstiteľa. Nepochybne však táto noc patrila predovšetkým mládeži. Chlapci aj dievčatá boli hlavnými aktérmi svätojánskych ohňov, ktoré sa zapaľovali na vrcholkoch kopcov v predvečer sviatku. Bol to krásny zážitok pre všetkých, pretože okrem vatier mladí zapaľovali aj fakle, ktoré vyhadzovali do vzduchu, alebo gúľali dole kopcom zapálené kolesá. Bol to úchvatný, meniaci sa ohňostroj, ktorý pozorovali aj ľudia v dolinách. Celú noc sa mládež zabávala, preskakovala ohne, pričom preskakovanie vo dvojici malo symboliku vstupu do manželského života.
Autor: PhDr. Klaudia BUGANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
