námestníka federálneho ministra vnútra, pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Alojz Lorenc počas pôsobenia vo funkcii v čase od októbra 1988 do 17. novembra 1989 nariaďoval a organizoval na celom území ČSSR preventívnu izoláciu veľkého počtu občanov v policajných a väzenských celách. Spis má takmer 4000 strán v 33 zväzkoch.
Po šiestich rokoch po tom, ako bol Lorenc právoplatne odsúdený v Českej republike na 4 roky odňatia slobody, sa aj na Slovensku pohli veci dopredu. Lorenc unikol väzeniu vďaka rozdeleniu federácie, keď sa ako slovenský občan odmietol podrobiť rozsudku českého súdu a nastúpiť výkon trestu. Zložité legislatívne predpisy nedovoľovali slovenským orgánom činným v trestnom konaní jednoducho "prevziať" rozhodnutie českého súdu a obžalovať Lorenca na Slovensku. Celý proces vyšetrovania sa musel začať odznova.
Objavili sa aj informácie, že zdĺhavosť procesu má politické pozadie. Bývalý generálny prokurátor ČR Miroslav Kříženecký a ďalší českí vyšetrovatelia podľa denníka Mladá fronta Dnes pripisujú odďaľovanie procesu kontaktom Lorenca s Vladimírom Mečiarom, ktorému údajne robil poradcu.
Zástupca šéfa vojenskej prokuratúry Mikuláš Gardecký a náčelník oddelenia prokurátorských činností Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne Dušan Kováčik, ktorá sa vecou zaoberá, vylúčili, že niekoľkoročné zdržiavanie procesu s Lorencom má politické pozadie. "Nemôžem to komentovať, lebo o tejto infromácii neviem a ani vo vyšetrovacom spise nie je o nej zmienka. Nepovažovali sme za potrebné sa ňou zaoberať," povedal Gardecký.
Niekoľkoročné zdržanie podľa neho spôsobila zložitosť právneho výkladu problematiky, počiatočnou neochotou českých orgánov spolupracovať so slovenskou stranou a veľkým množstvom svedkov, ktorých bolo treba vypočuť. "Pre zložitosť problematiky sa prijalo také riešenie, že sa nevypočujú všetci 97 poškodení. To by sme ešte teraz neboli hotoví. Urobilo sa to tak, že sa vypočulo 11 poškodených," povedal Kováčik. O tom, či takéto riešenie nezníži prípadnú trestnú sadzbu Alojza Lorenca, prokurátori odmietli špekulovať. "Najprv musí súd rozhodúť o vine. A ešte predtým musí vôbec prijať obžalobu. Až potom sa dá hovoriť o trestnej sadzbe," povedal Dušan Kováčik. V prípade, že bude Lorenc uznaný vinným, hrozí mu väzenie v dĺžke od 3 do 10 rokov.
Voči Lorencovi bolo zastavené trestné stíhanie vo veci nelegálnych skartácií, ktorých sa mal dopustiť v období bezprostredne po novembrových udalostiach 1989. "Konanie v tejto veci nebolo Lorencovi preukázané. Tento skutok nespáchal. Nebol to on, kto podpisoval rozkazy o skartáciách," povedal Dušan Kováčik.
Lorenc sa tak ako v prípade českého súdu necíti vinný a odvoláva sa na Ústavu ČSSR, najmä na článok o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa.
Autor: Barbora MAROSZOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
