Karolína BRITKÁ & Kristína KREHKÁ

Áno, uznávame, trochu dlho sme sa neozvali, ale veď viete, že sme špecialistky na všetky možné problémy a neduhy, čo trápia našich milých čitateľov, vlastné problémy sme si však vyriešiť nevedeli. Radili sme si síce navzájom, radili, ale akosi neporadili a tak sme sa radšej vybrali a každá sme si sadli nad knihy, lebo ani samé, ani spolu, sme nevedeli prejsť cez rozum školskému systému. Ale teraz je už našťastie všetko v poriadku a tak sa zase môžeme plne venovať vašim uboleným dušičkám, zlomeným srdiečkám a čo ja viem, čomu ešte.

Pár týždňov tu už máme jeden list, snáď bude naša rada Jurajovi ešte platná.

"Volám sa Juraj a mám 19 rokov. Už odmalička si uvedomujem, že som iný ako ostatní chlapci. Nikdy som nemal žiadneho naozajstného kamaráta a dokonca ani kamarátku. Nikdy som si s nimi nemal čo povedať. Ich názory mi pripadali trápne a detinské. Často som sa ich rozhovorom smial, a preto ma všetci nenávideli.

Spolužiaci na základnej a aj na strednej ma považovali za čudáka. No našli sa aj takí, ktorí sa ku mne chceli priblížiť, ale ja som to nikomu nedovolil. Medzi seba a okolitý svet som postavil hrubý múr, cez ktorý nikto prejsť nemohol.

A v čom je vlastne problém? Ten prišiel na strednej. Začali sa vo mne búriť hormóny a začal som túžiť po fyzickom kontakte s inou osobou. Doteraz sa mi tento kontakt nepodaril. Niežeby nechceli, ale ja nechcem. Totiž, myslím si, že som asexuál. Vlastne, myslel som si. Jediným živým tvorom na tejto planéte, ktorý má dokáže dostať do varu, je speváčka zo skupiny Blondie, Debbie Harry. Aj keď už má cez päťdesiat, keď ju vidím, oblieva ma studený pot, ruky sa mi trasú a pociťujem ohromné vzrušenie, po ktorom som tak dlho túžil.

Myslím si, že bez Debbie nemôžem žiť. Ale čo mám robiť, keď s ňou naozaj nemôžem žiť? Býva niekde v Amerike a ja som na Slovensku. Ona je hviezda a ja obyčajný chlapec, ktorý v živote ešte nič nedosiahol. A ešte aj to, že by mohla byť mojou babičkou - čo sa veku týka.

Nikomu som sa ešte s týmto mojím problémom nezveril a ak mám povedať pravdu aj teraz rozmýšľam, či vám tento list poslať. Poraďte mi, prosím, čo mám robiť. Ľudia na okolí ma považujú za čudáka, mama ma upodozrieva z homosexuality, lebo nemám frajerku a ja sám si hovorím: Som normálny?"

Normálny, nenormálny? Kto je v dnešnej dobe normálny? A kto o sebe s istotou môže povedať, že je nenormálny? Akonáhle si o sebe myslíš, že si ne(n)or(m)álny, znamená to, pravdepodobne, že si normálny. Ono sa to dá vydedukovať z toho, že všetci nenormálni si o sebe myslia, že sú normálni a nielen to, ale dokonca geniálni. Takže otázku normálnosti je zatiaľ vhodné nechať otvorenú. V prípade, že dnes tieto riadky v dobrom zdraví čítaš a nespáchal si zatial samo ani inú vraždu, môžeme sa dohodnúť, že si normálny. Čo sa týka tvojho problému, možno by stálo za úvahu, či je ešte vôbec aktuálny. Ktovie, možno si prelietavý a dnes ti už hlavu máta Tina Turner alebo iná slávna "babička". V každom prípade, teraz ma to tak napadlo, by sme sa asi mali zamerať na fakt, že ťa priťahujú staršie ženy. Alebo slávne ženy? Je to dosť komplikovaná situácia. Aby sme ti však vedeli presne odpovedať, najprv by sme mali zistiť, či sa ti páčia staršie, alebo slávne ženy, a preto ti vrámci odporúčame niečo si začať so susedovou babičkou (kamarátova sa neodporúča, mohlo by to narušiť dobré vzťahy) a potom nejakú slávnu "pipku". To už len záleží na dostupnosti slávnych žien (ktorá je u niektorých nesporná) a na tvojej šikovnosti, atraktivite atď. Potom nás poinformuj, (ale dôkladne!), o tom, ako si sa pri jednotlivých ženách cítil, a my zvážime ďalší postup. Môj súkromný predpoklad je ale ten, že už po tej susedovej babičke "presedláš" na nejakú spolužiačku. A ak nie, tak po manieroch slávnych (a to Slovenky zas až tak slávne nie sú, aj keď pracujú v šoubiznise) ťa akákoľvek skromná kamoška zo školy príjemne osvieži. Tak ťi držíme palce a napíš ako to dopadlo.

Autor: Katarína Balažičová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.