Shawa(24), známych skôr pod názvom ich hudobnej skupiny Heavens´ Shore, ktorí na svojich potulkách po svete zakotvili na krátky čas aj u nás v Košiciach. Každý deň totiž nestretnete ľudí, ktorí si v jedno ráno zbalia veci, vezmú batoh na plece a vyberú sa pešo naprieč našou matičkou Európou.
* Prezraďte nám, ktoré krajiny už máte za sebou, ktoré z nich vás najviac upútali, a čo robíte momentálne na Slovensku?
- D,J: Prešli sme spolu už asi 23 000 kilometrov, z ktorých k najzaujímavejším jednoznačne patrí Gruzínsko, Švajčiarsko, snáď Nórsko. Na Slovensku robíme to, čo všade - hudbu.
* Ako dlho už takto spoločne putujete a za akým cieľom?
- D,J: Bude to už 5 rokov a chceli by sme dôjsť až do Jeruzalema.
* Vaša skupina v preklade znamená Pobrežie neba. Viem o vás, že doma žijete práve na pobreží a tento kúsok sveta veľmi milujete. Za čím je vám najviac smutno?
- J: Mne chýbajú najmä priatelia a sestry.
- D: Jednoznačne surfovanie! My milujeme surfovanie! A čo sa týka rodiny, v Anglicku máš 16 rokov a odchádzaš z domu. Je na tebe, ako si ďalej zariadiš život. Tu na Slovensku je to úplne inak. Väzby medzi rodičmi a deťmi sú oveľa užšie a trvácnejšie.
* Určite je zaujímavé, ako to všetko začalo...
- J: Mal som 15 a hľadal zmysel života. Vedel som o Bohu, ale v škole sa predsa každý tvári, že v neho neverí. Začal som chodiť von s partiou, veľa piť a brať drogy. Až jednej noci som dostal cez modlitbu na výber a hneď na druhý deň som sa dozvedel o ceste do Rumunska. To definitívne zmenilo môj život.
- D: Ja som pracoval ako psychológ v televízii, kde som mal vlastný program ako "Pán Osud" a poskytoval som aj poradenstvo za 60 libier na hodinu, no pochopil som, že ľuďom chcem pomáhať nezištne a bezplatne. Cez strýka farára som sa dozvedel o práci v Rumunsku, kde som stretol Jamesa. Neskôr som v škole hovoril o Bohu, no všetci sa smiali, a tak som navrhol cestu pešo do Jeruzalema. Aj James si zo mňa robil srandu a nakoniec vidíte, predal som firmu a sme tu.
* Takýto spôsob života si vyžaduje určite kopec peňazí. Ako to finančne zvládate, čo vám dáva istotu nebáť sa ísť ďalej?
- D,J: Hráme v rôznych baroch a krčmách pre peniaze, okrem toho vystupujeme na rôznych festivaloch a koncertoch. Napríklad tu na Slovensku máme aj vlastného manažéra, ktorý nám všetko vybavuje (mimochodom ide o manažéra, ktorý robí pre košickú skupinu No name). Istotu pre každý ďalší krok máme v Bohu. On sa o nás doteraz dobre postaral, tak prečo by sme mu neverili?
* Ako je to s vaším "životom bez hraníc"?
- D,J: Ako má film námet, aj naša cesta má tému - pomáhať ľuďom a dať im nádej, že mnoho vecí, ktoré oni pokladajú za nemožné, sa riešiť dá. Veď keby neboli medzi ľuďmi žiadne hranice..., vezmite si napr., prečo sú dnes v 20.stor. vojny?
* Spomínate si na nejaký silný zážitok zo svojich ciest?
- D: Keď sme prechádzali cez Alpy, James, ktorý na rozdiel odo mňa nemá horolezecké skúsenosti, ostal visieť na skale, zachytený iba jednou rukou. Okamžite som pustil kameru, a hoci je James vyšší a mal k tomu na chrbte veľký batoh, keď som ho ťahal hore, bol zázračne úplne ľahký. To iba posilnilo našu vieru.
* Na koniec si neodpustím otázku: Čo hovoríte na Košice?
- D,J: Sú určite najkrajším mestom na Slovensku. Pokiaľ ide o ľudí, sú asi takí, ako všade na svete.
Heaven´s Shore plánujú zostať u nás do Camp festu -gospel festival v Tatranskej Lomnici 6. - 9. júla. A tak nám zostáva zaželať im na záver, aby ich kroky zanechávali všade kde ešte iba prídu len stopy nádeje a radosti. Veď raz sa nám tie hranice spolu možno podarí zbúrať!
Autor: Jana Mitaľová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
