bez cukru. Ak nám cestovanie do školy, či do práce trvá viac než 30 minút, už to ofrfleme ako pokles kalorickej hodnoty sladkého života. V New Yorku je hodinová cesta do práce a hodinová cesta späť lepším prípadom. Mesto tvorí päť častí: Brooklyn, Bronx, Queens, Staten Island a Manhattan. Posledná zo spomenutých je centrom spoločenského a pracovného života. Ak nepatríte k šťastlivcom vlastniacim apartmán s výhľadom na
Central Park, ostáva vám kúpiť si walkman a každé ráno použiť newyorskú "MHD". V miestnej reči "subway", teda metro. Vchody do jeho útrob sú na každom kroku. Ťažko povedať, kde sa to ľuďmi hemží viac. Či nad zemou, alebo v metre. Cesta metrom stojí 1,5$. Za tento poplatok sa môžete voziť aj celý deň, za predpokladu, že neopustíte priestory podzemných staníc. Týždenný
lístok stojí 17$, mesačný 63$. Môžete si kúpiť aj čosi ako kreditnú kartu a na ňu vložit sumu podľa vlastného uváženia. Po každom prechode cez turniket pri vstupe na stanicu sa z nej odčíta 1,5$.
Spočiatku sa cestovanie metrom môže zdať našincovi zložité. Je to ale naozaj len zdanie. Veľmi praktickou pomôckou je mapa metra. Na nej sú farebne označené jednotlivé trasy a písmeno vlaku (A, B, C, D,..), ktorý vás dopraví do vášho cieľa. Na každej stanici je názov ulice, pod ktorou sa momentálne nachádzate. Presnejšie, nie názov, ale väčšinou číslo ako napríklad "5th avenue" alebo "231st avenue". Smerom do centra čísla ulíc klesajú a ceny tovaru a nájomného rastú. S klesajúcim číslom ulíc sa znižuje aj prevaha
černochov na meter štvorcový.
Cestovný poriadok v metre neexistuje. "Subway"
chodí tak často, a tak nepravidelne, že zavedenie striktného systému by bolo neefektívne. Zdanlivý
nesystém však, zdá sa, uspokojuje cestovateľské potreby Newyorčanov.
Cestujúcich Newyorčanov môžeme členiť na niekoľkých druhov:
1. Najpočetnejšou je skupina ľudí cestujúcich do práce a do školy. Listujú v New York Times, počúvajú walkman, hrajú elektronické hry, pracujú na prenosných počítačoch. Často cestou do práce dospávajú noc, alebo si šlofíka v metre hodia po únavnom dni cestou domov. To si však dovolia len domáci. Je potrebné vypestovať si "metroinštinkt", vďaka ktorému sa zobudíte v správnom čase a vystúpite na správnom mieste.
2. Občas do metra nastúpi malá skupinka teenagerov tmavej pleti, ktorí v kabíne predvádzajú černošské rytmy. Ich hudobným nástrojom je bubon, alebo
vlastné dlane a chodidlá, ktorými búchajú o podlahu. Pomerne hlučné predstavenie trvá niekoľko minút a po jeho skončení vyberajú blackboys drobné od cestujúcich. Príspevok je dobrovoľný.
3. K osadenstvu metra patria aj žobráci. Pýtajú peniaze, jedlo akékoľvek užitočné veci. Ľudia dávajú zopár centov, alebo aj zvyšky obeda, ktoré si
nechali zabaliť. Ak prispieť nechcete, stačí hodiť pohľad do zeme a problém je vyriešený.
4. Nespomenúť turistov by bolo asi ako vynechať ochutnávku slivovice pri dočasnom pobyte na Slovensku. Ich však charakterizovať nebudem. Stačí, ak si
predstavíte seba v newyorskom metre a máte to.
Nedá mi však nespomenúť istú zvláštnosť. Nik od vás neočakáva, aby ste mu uvoľnili miesto na sedenie. Ani krehká sivovlasá starenka, možno aj štyrikrát staršia než vy. Ak to spravíte, nič sa nedeje. Všetci však budú vedieť, že ste cudzinec.
Nepochybne zaujímavé by bolo odlíšiť cestujúcich aj podľa rasy, vierovyznania, sexuálnej orientácie alebo pôvodu. Môže sa stať, že vedľa seba sedí desať černochov a každý z nich je iný. S vlasmi kučeravými alebo vlnenými. S nozdrami veľkými, strednými i európskymi. S hornou perou päť, desať možno aj pätnásť dekagramovou. S farbou pleti čiernou, tmavohnedou,
svetlejšou tmavohnedou až po miešancov.
V každom prípade je metro neoddeliteľnou súčasťou mesta. Jeho rýchlosť sa podobá rýchlosti života v New Yorku. Miestni sa totiž neriadia heslom: "Pomaly ďalej zájdeš".
Autor: MEDÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
