ekonomicko-spoločenských pomerov a kultúry, osobitne písomníctva najmä v centrách ako napr. Nitra, svedčí o tom, že vzdelávanie a školstvo jestvovalo aj v období Veľkej Moravy. V stredoveku zriaďovali školy pri kláštoroch a predpokladá sa, že kláštorné školy boli na našom území už od 11. Storočia napr. v Nitre, Hronskom Beňadiku a inde. Okrem kláštorných škôl boli aj farské (pri farách) alebo kapitulské. Práve o týchto sa zachovalo viac pamiatok a od 13. Storočia aj písomných správ.
V kláštorných školách sa spočiatku vzdelával iba rehoľný dorast. Neskôr boli pri internej škole pre rehoľníkov aj osobitné, úplne separátne oddelenia pre dorast svetských kňazov a laikov.
Hlavným obsahom vyučovania bolo osvojenie latinského jazyka a základov kresťanského učenia. Vzdelávanie pozostávalo z tzv. trívia (podľa antického vzoru) t. j. gramatiky, rétoriky, dialektiky a z kvadrívia geometrie, aritmetiky, astronómie, muziky, samozrejme v duchu potrieb stredovekého kresťanstva. Hlavným vyučovacím predmetom bola latinčina podľa Donátovho "Ars minor" a Priscianovej gramatiky. Spôsob učenia pri nedostatku učebníc bol jediný žiaci sa učili všetko naspamäť mechanickým memorovaním. S rozvojom kupeckého a remeselného stavu na niektorých mestských alebo partikulárnych školách rozšírili vyučovanie pre laický, svetský dorast a reálie, prírodovedu a poznatky o spoločnosti.
Začiatkom novoveku nastal väčší rozvoj školstva, ich zakladateľmi nebola už iba katolícka cirkev, ale vo väčších mestách, ba aj na vidieku, zakladali protestanské cirkvi lepšie zorganizované latinské stredné školy gymnázia a elementárne ľudové školy. V nich sa opäť uplatňovalo trívium, vyučovalo náboženstvo katechizmus a používal materinský jazyk.
V 16. a 17. storočí vznikla pomerne hustá sieť protestanských, najmä evanjelických škôl. Na týchto a čiastočne i na rímsko-katolíckych sa začali uplatňovať niektoré reformy, organizácie, obsahu foriem i metód vyučovania J. A. Komenského, celkove si však školstvo zachovávalo cirkevný, latinský a scholastický charakter.
Ďalší rozvoj výrobných síl, spoločensko-politických pomerov, vznik rakúsko-uhorského absolutistického štátu viedol k prvej všeobecnej reforme školstva, pri ktorej boli podľa Ratio educationis (1777) zreformované všetky stupne škôl vrátane univerzít. Namiesto dvoch jezuitských univerzít zostali na Slovensku akadémie v Bratislave a Košiciach, kde dostali študenti základy vyššieho filozofického, teologického a právnického vzdelania, podobne ako na lýceách. Odborníkov pre nové hospodárske odvetvia a štátnu administratívu začali pripravovať v tereziánskom období na vyšších odborných školách napr. Banská a lesnícka akadémia, Collegium oeconomicum, nižšie banícke a lesnícke školy.
Väčšie zmeny nastali v školstve až v druhej polovici 19. Storočia, keď boli zreformované gymnáziá na 8 triedne, vznikli popri klasických aj reálne gymnáziá. Pre zaujímavosť, povinná školská dochádzka bola určená zákonom o 6 ročnej školskej dochádzke v r. 1868 a začali sa rozvíjať ľudové školy, ktoré mohli byť okrem cirkevných štátne, obecné, súkromné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
