Mgr. Uršula AMBRUŠOVÁ, Východoslovenské múzeum v Košiciach
V prvej časti článku o vzdelávaní v stredoveku, uverejnenej pred týždňom, sme písali o jeho systéme, štruktúre, vedných odboroch na univerzitách a ich výsadách, právach i povinnostiach študentov. V tejto časti chceme priblížiť spôsob výuky v dobe, keď nejestvovala kníhtlač a knihy sa prepisovali ručne.
Ako prebiehala stredoveká prednáška?
Prednášajúci lektor - učiteľ (doslova predčítavateľ) čítal knihu a vysvetľoval nezrozumiteľné časti a poslucháči sledovali text v knihách, ktoré mali pred sebou. Vtedy však ešte neexistovala kníhtlač, takže si texty kníh študenti odpisovali na pergamen. A keďže kníh bolo tiež málo a aj cena bola veľmi vysoká, obyčajne "sa ušla" jedna kniha na 3 - 5 ľudí. Študenti tak boli nútení odpisovať si knihy. V týchto odpisoch bolo množstvo chýb. K niektorým vzácnym dielam bolo veľmi ťažké sa dopracovať, preto východisko nebolo, že lektori začali diktovať prednášky. Ale poznámky študentov boli také primitívne, že ich ani sami nevedeli použiť. Magistri, aby veci pomohli, zostavovali koncepty a zbierky konceptov, v ktorých bol obsah kníh spolu s potrebným výkladom - prednáškou. Tieto zbierky nazvali "summy" (od latinského slova summa, čiže súhrn, obsah), ktoré mali študentom slúžiť k tomu, aby si ľahšie osvojili vedomosti. Najväčšou chybou "súm" bolo to, že sa neodvolávali na priame pramene, totiž na autorov diel. Veda tých čias bola len púhym výkladom určitých kníh. Takto "umelci" čítali diela Aristotela, lekári diela Hippokrata, Galena, alebo iných gréckych lekárov, právnici Gratiansove dekréty (zbierku zákonov, kánony), aj preto študentov práva v stredoveku nazývali decretalisti, alebo kánonisti.
K predčítavaniam patrila aj doplňujúca časť štúdia a to diskusie, debaty, alebo dišputy. Tieto mali veľký význam, pretože pomocou nich spoznali nové dôkazy a myšlienky. Dišputy rozvíjali logiku, čiže spôsob myslenia. Tento rozvoj mal iba formálny charakter, pretože nie obsah ale obratnosť slov bola podstatná.
Čo boli dišputy?
Diskutér predniesol pred poslucháčmi zaplnenou tribúnou nejakú tézu a pustil sa do jej obhajovania so svojimi dôkazmi. Jeho protivníci takisto vynášali citáty. Víťazil ten, kto mal najpresvedčivejšie dôkazy. Dišputy priťahovali stovky poslucháčov, ktorí so zatajeným dychom sledovali zložité slovné bitky. Takéto dišputy v stredoveku boli veľmi obľúbené a preto sa konali dosť často. Témy debát boli veľmi vzdialené od obyčajného života. Siahodlhé slovné súboje prebiehali okolo textov svätých kníh. Debaty boli často také búrlivé a vášnivé, že neraz končili ozajstnou hromadnou bitkou. Neskôr, medzi protivníkov postavili zábradlie. Veď nie nadarmo protivníkov nazývali aj "bojovými kohútmi". Pravdepodobne aj preto bolo neskôr vydané nariadenie, ktoré zakazovalo na dišputách urážanie protivníkov.
Za veľké umenie sa považovalo, keď sa podarilo vyvrátiť protivníkove argumenty a vytýčenú tézu. Univerzita niekedy usporadúvala debaty tzv. "čo sa páči" (quod libet), kde mohli dišputéri vyniesť tézu na ľubovoľnú tému. Po vážnych otázkach tu odzneli žartovné ale aj nehanebné. Konali sa len zriedka, alebo raz ročne a trvali 2 týždne. Hoci počas týchto dní neboli prednášky, predsa boli prítomní všetci poslucháči, magistri, pedelovia, dekani a dokonca aj rektor.
Zloženie poslucháčov univerzít nebolo stále - boli aj takí, ktorí boli poslucháčmi a dišputérmi aj na iných univerzitách. Časom sa vytvoril svojský tip vandrujúceho študenta, ktorému ani nešlo o vedu, ako o túžbu po slobodnom potulnom spôsobe života, cestovaní, hostinách a víne. Aké boli požiadavky na poslucháčov univerzity?
Študent vstupujúci na univerzitu, v štrnástich rokoch musel preukázať znalosť v čítaní, počítaní a latinskej gramatike. Výuka na artistickej fakulte mala prípravný charakter k štúdiu na ostatných fakultách. Z nich teologická fakulta bola pokladaná na väčšine univerzít za najvyššiu. Štúdium trvalo spravidla 12 rokov a zakončené bolo doktorátom.
Kto nemal na hostinu, nedostal titul
Poslucháč umeleckej fakulty po zaplatení poplatkov mohol pristúpiť ku skúškam. Po úspešne vykonaných záverečných skúškach sa uchádzal o najnižší titul bakalára (baccalaureus), ktorý bol zároveň prvým stupňom vedeckej hodnosti (grady) na univerzite a zároveň mu slúžil k dosiahnutiu ďalších titulov. Hodnosť bakalaureát slobodných umení bolo možné získať už po dvoch rokoch. Bakalár sa mal okrem skúšok ešte zúčastniť na dišputách a musel odprisahať vernosť univerzite. Takto sa bakalári mohli stať aj prednášajúcimi. Niekedy sa zapísali na vyššiu fakultu a tak boli zároveň poslucháčmi aj prednášajúcimi. Poslucháči filozofickej fakulty, "umelci" boli najchudobnejší zo všetkých študentov. Na jednotlivých fakultách (hlavne na umeleckej) vládli prísne disciplinárne opatrenia, ktoré platili nielen pre poslucháčov ale aj pre bakalárov a za ich nedodržanie dokonca palicovali.
Lekárska, právnická a teologická fakulta boli tzv. "najvyššie fakulty". Poslucháči na najvyšších fakultách po úspešnom zvládnutí štúdií dostali vedeckú hodnosť magister (magister lat. učiteľ, profesor), alebo doktor. Lenže k získaniu týchto titulov nestačilo mať len bohaté vedomosti, ale aj veľa peňazí. Kým zo sto začínajúcich poslucháčov dosiahlo titul bakalár 30 - 35, na magisterské skúšky sa hlásilo len 5 - 6 bakalárov. Bakalári po zvládnutí skúšok získali povolenie k vyučovaniu a tí, ktorí ho, dostali sa nazývali licenciáti (licentiatus). Ak sa licenciát chcel stať magistrom, musel najprv vykonať slávnostný, no veľmi nákladný obrad. Magisterské promócie boli aktom, ktorý sa spájal so slávnostným nasadením rektorského klobúka (čiapky) na hlavu licenciáta - na znak slobody, zaslúžilosti a oprávnenosti. Okrem klobúka kandidát ešte obdržal prsteň s drahým kameňom - na znak toho, že sa zasnúbil s vedou (výnimku tvorili kňazi, ktorí nedostávali prstene) a zvláštny plášť na túto príležitosť. Tejto slávnosti predchádzali v stredoveku obľúbené dišputy, na ktorých sa zúčastnili všetci magistri, bakalári aj poslucháči a trvali 3 dni. Kandidát na magistra musel zapáliť 4 funty sviečok, a pohostiť vedcov, svojich budúcich kolegov vínom a cukríkmi. Toto ešte neznamenalo tie najväčšie výdavky, pretože podľa poriadku sa vyžadovalo od kandidáta na magistra, aby 2 týždne pred dišputou, rad za radom obišiel všetkých magistrov, bakalárov, pedelov i všetkých priateľov a každému z nich priniesol nejaký dar (súkno, čiapku, kožušinu atď.). Dary boli drahé a preto si to nemohol každý dovoliť. Dišputa vlastne ani nebola skúškou, ale skôr slávnosťou, ktorá končila hostinou. Na túto hostinu takisto musel novopečený vedec vynaložiť veľkú sumu. Tak mnohí licenciáti, ktorí zložili skúšky a nemali dostatok peňazí, získali len povolenie k výučbe, ale magisterský titul už nie.
Najstaršie univerzity
Výuka na univerzite trvala takmer 1 rok: od 19. - 20. októbra - do 7. septembra. Od septembra do októbra boli tzv. "veľké prázdniny". Okrem toho na Veľkú noc 2 týždne a v lete v najväčších horúčavách prednášky neboli. Posledné zapadli do objavenia sa hviezdneho obrazca "Malý Pes" a od neho aj dostali tieto prázdniny názov "kanikula" (z lat. Canicula - malý pes). Pápež Gregor IX. v roku 1231 vydal nariadenie, podľa ktorého majú prázdniny trvať nanajvýš 1 mesiac v roku.
K najstarším európskym univerzitám patrí univerzita v Bologni (r. 1119), v Paríži (r. 1150), Oxforde (r. 1167), Cambridgi (r. 1233) v strednej Európe v Prahe (r. 1348), Krakove (r. 1364), Viedni (r. 1365), v Lipsku (r. 1409). V Európe na konci 15. storočia bolo 65 univerzít, z nich 20 v Nemecku, 16 vo Francúzsku a 15 v Taliansku.
Prvá univerzita na území Slovenska Academia Istropolitana bola založená 19. 5. 1465 v Bratislave, Matejom I. Korvínom, otvorená bola r. 1467. Po jeho smrti r. 1490 - 91 zanikla.
Keďže sa štatút a matriky nezachovali, nedá sa s istotou tvrdiť, či mala štyri fakulty. Pravdepodobne mala len artistickú a teologickú. Rozpory medzi kráľom a rektorom J. Vitézom r. 1471 narušili rozvoj univerzity, čo zapríčinilo aj odchod niektorých profesorov. Nevie sa, či došlo k jej reorganizácii a niet ani istých správ o jej zániku, no v zachovanej darovacej listine Vladislava II. z r. 1492 sa píše, že už dávnejšie zanikla.
Autor: luk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
