deň ma kamarát Branislav A. mal odviezť domov, ale potom mu telefonoval právnik. Po rozhovore s ním mi povedal, že musí ísť súrne do Trebišova a tak ma vysadil pred železničnou stanicou v Michalovciach. Išla som sa pozrieť, kedy pôjde nejaký rýchly spoj do Humenného a zistila som, že nič nejde. Šla som teda na výpadovku, ktorá bola blízko a rozhodla som sa, že budem stopovať," vypovedala pred senátom Okresného súdu Košice II dievčina, ktorej sme z etických dôvodov dali meno Vanda.

Osemnásťročná deva zdôraznila, že v osudný večer stopovala prvý raz. Ubehlo asi 15 minút, keď jej na znamenie zastavil čierny Mercedes so žlto-modrou ešpézetkou, o ktorej si myslela, že je ukrajinská. "Sedeli v ňom dvaja muži. Ten za volantom mal svelú pleť a asi 22 až 25 rokov, kým jeho spolujazdec bol tmavej pleti, asi cigán a mohol mať asi 35 rokov. A práve on spustil okienko a pýtal sa ma, kam idem. Povedala som, že do Humenného a on, aby som nasadla, že tam idú tiež. Sadla som si na zadné sedadlo a vtedy ten tmavý muž povedal, že niečo zabudli vybaviť, že na to potrebujú asi 20 minút, preto sa musia vrátiť. Vodič otočil auto a išli sme smerom na Košice. Spočiatku som bola ticho, čakala som, čo sa bude diať. Išli sme rýchlo a i keď tú trasu dobre nepoznám, všimla som si, že sme už prešli Dargovský priesmyk, lebo pamätník na Dargove poznám. Vtedy som sa spýtala, kam to vlastne ideme. A ten starší, tmavý muž mi povedal, aby som sa nestarala a bola ticho," líčila pred senátom púť, ktorá skončila jej viacnásobným zneuctením, Vanda.

Podľa obžaloby prokurátora je obeťou dvoch chlípnych mužov. V dňoch 17. až 22. januára tohto roku v byte bližšie nezisteného obytného bloku v Košiciach tí dvaja mali s ňou opakovane súložiť. Neskôr ju nútili k orálnemu styku a násilím jej odcudzili zlatú retiazku, nášnice a dva zlaté prstene. Napriek jej nesúhlasu ju zavliekli a zadržiavali v byte, z ktorého sa jej po piatich dňoch podarilo ujsť. Tichým hlasom, ktorého intenzitu nezvýšila ani po troch upozorneniach predsedníčky senátu a obhajcov, Vanda opísala, ako, Mercedes, ktorý stopla, zastal pred nejakým vežiakom a dvojica mužov, ktorí ju priviezli, trvala na tom, aby vystúpila. Vzpierala sa, ale všetko bolo márne. Vyvliekli ju pešo po schodoch pred dvere bytu, na ktorom nebola žiadna menovka. Čo sa neskôr za nimi dialo s malými prestávkami v rozprávaní, opísala Vanda.

"Usadili ma do kresla a z chladničky, v ktorej bolo veľa alkoholu, vytiahli fľašu vodky. Pili a núkali aj mňa, ale ja som s nimi piť odmietala. Ten svetlý muž hovoril po ukrajinsky, druhý tmavší, ktorý si ku mne sadol, sa ku mne správal čoraz drzejšie. Keď dopili, otvorili si vodku Smirnov. Moje prosby, aby ma pustili, že chcem ísť preč, vôbec nebrali na vedomie. Vysmievali sa mi. . . Tie dve fľaše vypili asi za hodinu. Tmavý muž ma drzo obchytkával a keď som sa bránila, tak mi dal facku. Požiadal ma, aby som sa vyzliekla. Odmietla som to urobiť a tak zavolal toho druhého a potom ma spolu vyzliekli v kresle, kde som sedela. Vzápätí na to ma tmavý muž hodil na gauč, stál pri ňom a držal ma za ruky, zatiaľ čo sa ten druhý pokúšal so mnou súložiť. Kopala som nohami, ale nakoniec ma aj tak znásilnil. . . Keď skončil, vystriedal ho jeho kamarát." Ako z jej rozprávania vyplynulo, v priebehu uvedenej noci, keď do nej nasilu naliali asi tri poháriky Metaxy a striedali sa na nej, akoby bola kusom nábytku, ale i nasledujúcich piatich dní, si poníženia podobného druhu užila až-až. Striedavo ju strážili raz jeden, potom druhý a keď s ňou nemohli súložiť, musela ich uspokojiť ústami. Vanda pred súdom povedala, že za celý ten strastiplný týždeň zjedla len tri rožky, ktoré doniesol (aj to až vo štvrtok) obžalovaný. Pila len kávu a sladené minerálky, ktoré boli v chladničke. Podľa jej slov, hladovku držali aj tí dvaja, ktorí sa pri jej strážení v byte striedali. Tvrdila tiež, že jej boli neustále za pätami, dokonca aj vtedy, keď išla na vécko. Len raz sa jej podarilo zobrať ukrajinsky hovoriacemu mužovi, keď zaspal, mobil a v kúpeľni zavolala priateľovi Marošovi. Prichytil ju pri tom jej strážca a tak mu nemohla oznámiť, čo sa jej stalo. . . "Stále mi opakovali, že do bytu nikto nechodí, že sa odtiaľ nedostanem. Neboli tam žiadne koberce, ani obrazy, len gauč, kreslá, konferenčný stolík, starý televízor a hudobná veža. Na oknách boli žalúzie," opísala svoje väzenie dievčina, ktorá si počas výpovede občas poplakala. Určite vzbudila aj ľútosť prítomnej verejnosti. Lebo to, čo pri svojej výpovedi tak farbisto líčila, bolo kutočne na zaplakanie. Iná situácia však nastala, keď prišli otázky a to zo strany predsedníčky senátu, obhajcov a samozrejme i od obžalovaného. Vtedy sa z dievčiny s tichučkým hlasom vykľula tigrica, ktorá vie nielen zvýšiť hlas, ale aj kričať. Otázok bolo ako maku. Napríklad, čo jej bránilo kričať, keď ju neznámi muži nasilu vliekli do bytu, prečo neotvorila okno a nekričala o pomoc, keď tí dvaja po nadmernej konzumácii alkoholu zaspali? Ako dokázala po týždňovom hladovaní a sexuálnom obťažovaní túlať sa po úteku z bytu takmer 12 hodín v zime a v snehu? Prečo nepožiadala nikoho o pomoc, nevyhľadala lekára, ani políciu? Odpovede poškodenej vyzneli veľmi nepresvedčivo. "Nemohla som kričať, keď ma vliekli do bytu, lebo mi jeden z nich držal ruku na ústach," reagovala Vanda. Lenže v prípravnom konaní, ani pri výpovedi pred senátom, túto skutočnosť vôbec nespomenula. To, že neotvorila okno a nevolala o pomoc odôvodnila tým, že na ňom boli žalúzie. A po úteku o pomoc vraj nežiadala preto, lebo si myslela, "že všetci sú s tými dvoma spolčení" a ona skončí opäť tam, odkiaľ ušla. "Ak je pravda to, čo tu tvrdíte, ako ste po tom, čo sa vám stalo, mohli ísť na výpadovku a opäť stopovať? Alebo je to tak, že keď vás pohryzú vlci, vy sa k nim vrátite? Robíte cirkusy, ale nič z toho, čo ste povedali, sa nezakladá na pravde. Uvádzate len veci, ktoré sa nedajú overiť," vyhlásil obžalovaný Jaroslav B. Z jeho rekcie vyplynulo, že poškodená si svoj pobyt v Košiciach iba vymyslela, pretože sa jej už aj predtým stalo, že týždeň chýbala v škole. Nezvratným faktom je naozaj kutočnosť, že jej pobyt v Košiciach nemôže potvrdiť ani len jeden svedok. Zo škodovky, ktorú stopla cestou z Košíc do Michaloviec, mala volať z mobilu Marošovi. Či to tak skutočne bolo, môže potvrdiť jedine výpis z jeho účtu. Vanda sama priznala, že sa manželskému páru, ktorý ju mal priviezť do Michaloviec s tým, čo sa jej stalo, nezverila. Títo jej dobrodincovia zo

Trestnú lavicu okresného súdu včera už po druhý raz zahrieval iba posledne menovaný, lebo jeho spolupáchateľa sa dolapiť nepodarilo. Ako prišli na stopu Jurajovi, je záhadou. Okrem toho, že sa vozí v čiernom Mercedese a má fúzy, sa popis dievčiny na neho vôbec nehodil. Udávala, že bol vysoký asi 180 cm, mal bradu také neoholené strnisko a fúzy. Až pri konfrontácii si spomenula, že ju na ňom počas pobytu v byte upútali jeho veľké odstávajúce uši a dlhý nos. Lenže, keď sa obžalovaný postavil, už na prvý pohľad bolo zrejmé, že je nižšší, ako Vanda, ktorá o sebe povedala, že meria asi 173 až 174 cm. "Ak som to mal byť ja, ako mohla tvrdiť, že som mal asi 180 cm, keď musela vidieť, že som nižšší ako ona? A nielen to. Podľa nej som mal s tým Ukrajincom vypiť dve fľaše vodky, to znamená každý po jednej. Ja vážim 50 kilogramov, keby som toľko naozaj vypil, bol by som hotový a určite by som nebol schopný bez jedla stráviť s ňou deň, večer sadnúť do auta a ísť do Michaloviec. . ." argumentoval obžalovaný. Nejasností a rozporov vo výpovediach dievčiny bolo ešte veľa. Súd ich odstraňoval 3 a pol hodiny.

Popoludní defilovala pred senátom časť svedkov. Ďalší prídu na rad o týždeň.

Pojednávanie bolo odročené.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.