jeho pobrežie aj z inej strany.
Podľa odhadov je 70 % svetového povrchu tvorený vodou predovšetkým moriami a oceánmi. Toto vodné prostredie a pobrežie, ktoré ho obklopuje je najväčším prostredím pre voľne žijúcich živočíchov a rastliny na Zemi a je domovom množstva živých organizmov a zvierat.
Rozhodujúcimi faktormi pre väčšinu života v mori je svetlo a teplota. Prenikajúce svetlo je životne dôležité pre výskyt rastlín, a teda aj živočíchov. Pôvodne si ľudia mysleli, že Slnko je jediným zdrojom energie v morskom prostredí, ale teraz sa vie, že existujú aj baktérie, ktoré využívajú síru a ktoré nikdy neuvidia denné svetlo. Avšak slnečný svit zostáva stále hlavným zdrojom životodárnej energie v mori a fotosyntéza (proces, pri ktorom zelené rastliny využívajú energiu zo Slnka k výrobe cukru, a tak aj k rastu) zostáva hlavnou podmienkou života vrchných vrstiev mora.
Vo veľkých hĺbkach až 11 km hlboko v oceánskych priekopách je voda čierna, pretože slnečné svetlo preniká iba do hĺbky 100 metrov. Niektoré živočíchy v najväčších hĺbkach sú biele alebo čiastočne priehľadné, pretože nepotrebujú mať ochranný alebo maskovací pigment. Iné, ako napríklad zubatka Sloanova majú groteskné tvary. Mnohé majú tiež iluminačné "kosti", ktoré poskytujú svetlo na lov koristi.
Najhlbšie žijúcimi rybami je druh Bassogigas profundissimus, ktorý bol zistený v hĺbke 8366 metrov. Najpočetnejšou hlbinnou rybou je zas priesvitná Cyclotbone elongata, veľká asi 7,6 cm, ktorá žije v moriach s výnimkou Arktídy. Tieto živočíchy žijú vo veľkom tlaku niekedy tisíckrát väčšom, než je tlak pri hladine mora. Živia sa zbytkami organizmov z vyšších vrstiev.
Dá sa povedať, že v mori existuje "morská" džungľa. Chaluhy a morské riasy môžu tvoriť takmer nepreniknuteľný podvodný les vegetácie pozdĺž pobrežia. Na takýchto miestach nachádzajú zvieratá mora svoj domov a bezpečie. Napríklad chaluhové more pri pobreží Kalifornie je neobyčajne pôsobivé, pretože môžeme sledovať stĺpy hnedých chalúh vyrastajúcich z morského dna hlbokého niekoľko desiatok metrov. Je to tiež prostredie, v ktorom žije napr. aj morská vydra. Pred spánkom sa zamotáva do trsov chalúh preto, aby ju v noci more nevyvrhlo na breh.
More je aj rozľahlým zázemím pre malé ryby a iba určité oblasti majú výhodné podmienky aj pre veľké druhy. Napríklad Sargasové more je rajom s teplou vodou vhodnou pre reprodukciu úhorov. Dospelí jedinci migrujú z európskych riek, aby sa rozmnožovali v Sargasovom mori. Mladé úhory potom plávajú späť cez Atlantický oceán do európskych riek.
Morské prúdy pomáhajú rozptýliť ryby a jedným z najdôležitejších prúdov je Golfský prúd. Ten vzniká pri Západnej Indii (v karibskej oblasti), putuje ku severu pozdĺž východného pobrežia Severnej Ameriky a naprieč cez Atlantický oceán k Európe, kde omýva britské a írske pobrežie ako severoatlantické prúdenie. Vody pri západnom pobreží Írska, vrátane veľkého ústia rieky Shannon, predstavujú jednu desatinu miest vhodných na trenie lososov na Zemi.
Aj treska má svoje miesta na rozmnožovanie - Grand Banks pri pobreží Newfoundlandu niekedy vyzerá ako mlieko. Spôsobuje to veľké množstvo ikier. Cape Cod (Mys tresiek) získal svoje meno od veľkého počtu rýb tohto druhu, ktoré plávajú do týchto miest aby tam rozmnožovali.
More je tiež svetom kontrastov. Nájdeme v ňom tie najmenšie organizmy na Zemi, ako sú napr. rozsievky (veľké zhruba milimeter až tisícinu milimetra), po najväčšie živočíchy zo všetkých veľryby. Veľryby môžu dosahovať také veľké rozmery iba vďaka tomu, že ich voda nadnáša a znižuje tak účinok zemskej príťažlivosti.
I gravitácia Mesiaca ma svoje vplyv na more. Spôsobuje odliv a príliv. Tieto prichádzajú každých 12 hodín a 20 minút, t. j. zhruba dvakrát denne. Avšak v Stredozemnom mori ktoré pokrýva plochu 2,5 milióna štvorcových kilometrov a ktoré je spojené s Atlantickým oceánom nie sú žiadne rozdiely spôsobené prílivom a odlivom.
Ani morské pobrežie nie bez života. Každé pásmo však má svoje charakteristické rastliny a živočíchy, ktoré sa prispôsobili životu na tom ktorom mieste. V miernom pásme existuje niekoľko typov pobrežia, ale rozdeľujeme ich do štyroch základných: skalnaté, okružliakove, piesočné a bahnité. Skalnaté pobrežie sa rozlišuje podľa druhu skál a uhla, pod ktorým na neho more neustále dolieha. Skalnaté jazierka sú príjemné miesta vhodné pre život morských živočíchov. Okružliakove pláže sa vyskytujú tam, kde sa nachádzajú ploské kamene (tzv. okružliaky) vo veľkosti od 5 do 150 mm. Pre rastliny je toto prostredie veľmi nestabilné, pretože takéto pláže sú obyčajne veľmi strmé. Piesočné pobrežie je viac rovné a ploché, a tak je vhodným miestom pre vegetáciu.
V trópoch je pobrežie často tvorené korálovými útesmi alebo mangrovníkovými lesmi. Korálový útes je tvrdý "kopec" miliónov živých i mŕtvych organizmov, ktoré sa nazývajú polypy a pripomínajú sasanku. Tie tvoria tvrdú vápencovú vrstvu. Ryby sa v týchto oblastiach vyskytujú hojne a približne jedna tretina všetkých známych druhov rýb žije okolo korálových útesov. Podmienky sú také vhodné, že jeden meter štvorcový útesu môže produkovať až 20 ton rýb ročne, ale žije tam aj veľké množstvo iných živočíchov, ako napr. morské sasanky, morské uhorky, hviezdice, polypovce. Veľký bariérový útes pri severovýchodnom pobreží Austrálie je najväčším korálovým útesom na svete je 2000 km dlhý a je viditeľný aj z Mesiaca.
Mangrovníkové mokriny sú v zásade morským lesom na veľmi bahnitom pobreží, tiahnúcom sa často v mnohokilometrovom širokom pásme. Existuje niekoľko druhov mangrovníkov, ale prekopnícke druhy na strane od mora sa prispôsobili životu v mori.
Väčšina stromov sa drží nad slanou vodou ako keby na "chodúľoch". Mangrovníky majú tuhé listy odolné voči slanej vode, gumovité plody sú ideálne pre klíčenie v lepkavom blate. Pri odlive ožije blato pod mangrovníkmi krabmi z rodu Uca, zatiaľ čo hadi, opice a vtáky živiace sa plodmi, žijú vo vetvách nad hranicou vody.
Najväčšou pohromou pre more a pobrežie je znečistenie. To spôsobujú predovšetkým ľudia. Okrem priameho vypúšťania jedov a odpadov do mora, sem privádzajú zamorené vody rôzne riečky a rieky.
Veľa odpadov je vo forme roztokov, väčšina pevného odpadu je roztrúsená na pobreží. Nenápadný, zdanlivo nevinným, ale neustále sa šíriacim prvkom je toxická riasa, ktorá rýchlo kvitne vo vodách, čo sú bohaté na dusík a fosfáty. Ropa patrí medzi hlavné kontaminujúce prvky každoročne sa do mora dostane 3,5 milióna ton ropy, čo predstavuje jednu tonu z každých 1000 ton vyťažených zo zeme. Účinky obrovských škvŕn ako pod vodou, tak aj na pobreží sú vždy katastrofálne.
Autor: Spracovala: Jana VARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
