kariéry, ktorá nemusela byť práve futbalová. Z hľadiska uvažovania, nakoniec nie nadarmo označujú Thurama za intelektuála. Či z pohľadu streľby, hráč, ktorý dal v deviatich sezónach deväť gólov, vystrieľal dvomi v semifinále MS postup "galského kohúta".

***

Narodil sa 1. januára 1972 v Point de Pitre vo francúzskom zámorskom departmente Guadeloupe. Ako sám hovorí, od prvých chvíľ práve kvôli termínu narodenia patril k najpopulárnejším ľuďom na čarokrásnom ostrove v Karibiku. "Narodil som sa dvadsať minút po Novom roku. Stal som sa tak prvým novorodencom roku 1972. Naši dokonca dostali nejaké vecné a finančné dary, ako sa to v takýchto prípadoch zvykne robiť." Detstvo vraj prežil krásne. "Pobiehali sme s chlapcami sem a tam. Potápali sme sa, lovili ryby, mušle, vtáky, chytali kraby či korytnačky. Schovávali sme sa v krásnych zákutiach a hľadali poklady pirátov. Existuje totiž pár legiend, že ich poschovávali práve v našej oblasti." Na rozdiel od ostatných rovesníkov, ktorý takéto zábavky uprednostňovali pred školou, Lillian ju vraj navštevoval rád. "Veľmi ma to bavilo, ja som pritom patril k dobrým žiakom. Zvlášť som vynikal v matematike, na tú som mal jednoducho talent. Navyše, naša rodina sa dosť ťažko pretĺkala a ja som si uvedomoval cenu vzdelania. Doma mi to totiž prízvukovali každý deň." Doma - to u Liliana a jeho súrodencov, znamenalo u strýka. Mama totiž odišla do Francúzska, kde sa zamestnala ako domáca u jednej rodiny. Väčšiu časť peňazí posielala na Guadeloupe, ďalšiu zas odkladala. Tak, aby za ňou mohol docestovať zvyšok rodiny. K "presunu" do Francúzska došlo, keď mal Lillian deväť rokov. Tu, v okolí Paríža, spoznal aj niečo nové. Rasové predsudky. "Rasizmus je strašný. Mnohí ľudia si jeho podstatu ani nedokážu uvedomiť. Tí, čo ho hlásajú, asi nedokážu, alebo nevedia isté veci domyslieť. Veď svet je krásny práve kvôli svojej farebnosti. Pokiaľ by farba všetkého bola rovnaká, k čomu by to viedlo? Ľudia by mali byť hodnotení cez svoje skutky, rozum, prácu, nie podľa toho, či som biely či čierny." V Taliansku sa však už tak intenzívne ako vo Francúzsku s rasizmom nestretáva. Ľuďom na Apeninskom polostrove vraj totiž vyhovuje jeho povaha, ktorá sa svojimi koreňmi z Karibiku viac približuje talianskej. A možno aj preto stále ostáva v Parme, napriek tomu, že sa už mihli aj ponuky z AC Miláno, FC Barcelona či Manchestru United.

MT: Futbal či kňazské rúcho?

K futbalu sa dostal až vo Francúzsku. Na rodnom Guadeloupe síce sem tam do lopty kopol, jeho kariéra však mala mať celkom iný vektor. Smerovala totiž ku kňazskému rúchu. "Stále som chcel byť kňazom. Okrem toho, že som silný veriaci, v Boha verím naozaj úprimne, je kňaz na našom ostrove niečo neskutočne autoritatívne. Mnohí ľudia sa ním nechajú ovplyvňovať a dobrý kňaz tak môže posunúť mnoho záležitostí do správnej roviny." Takže nakoniec uprednostnil futbal. Aj ten však chápe Lilian ako poslanie. "Som vzorom pre mnohých mladých ľudí, takže vlastne pre nich som určitou autoritou. Asi to osud predsa chcel, aj keď v inej forme. Snažím sa ju nezneužívať, ale pôsobiť kladne. Pretože - len keď budú ľudskí tí na výslní, bude ľudská aj táto spoločnosť. A o to predsa ide!"

Samozrejme, že Thuramovi ide aj o jeho rodinu - manželku Sandru a syna Marcusa. Veľa času kvôli neustálemu cestovaniu s nimi nestrávi, preto využíva každú voľnú chvíľu. Či už v obľúbenom Paríži (na Parmu si vraj nezvykol, v Paríži zbožňuje časť Ile de Saint Louis s panorámou Seiny a parížskymi mostami), na Martinique, alebo trebárs na poslednej dovolenke v Egypte. "Fascinovala ma niekoľkotisícročná história ríše faraónov. Nádherné, monumentálne stavby. Koľko práce odrážajú...," opäť filozofuje Thuram. A vzápätí zakontruje: "A viete, že faraóni vraj boli čierni? Čítal som jednu štúdiu..."

MT: Antistrelec - strelecký spasiteľ

Do veľkého futbalu vstúpil v drese "kniežat" v AS Monaco. Začal skromne, v sezóne 1990/91 nastúpil vo francúzskej lige len na jeden zápas. V ďalších, až do sezóny 1995/96, už nastupoval pravidelne. Kvalitný a elegantný obranca s parametrami 1,82 metra a 75 kilogramov nastúpil v zhruba sto zápasoch, v ktorých dal presne 5 gólov. Potom prestúpil do talianskej Parmy. Aj v tej doteraz odohral vyše sto zápasov, s tým, že dal štyri góly. Pomerne suchopárnu štatistiku spomíname úmyselne. Prečo? Takže ešte raz: deväť sezón - deväť gólov. Takže, prečo? Pre jeden paradox, ku ktorému došlo v semifinálovom zápase MS 1998 medzi domácim Francúzskom a Chorvátskom. Na začiatku druhého polčasu zažívajú domáci šok, chorvátsky kanonier Davor Šuker dáva vedúci gól svojich. Nepríjemné, navyše keď Chorváti na týchto MS zacítili korisť, neradi ju púšťali. Len pár dná pred semifinále sa o tom presvedčili Nemci. Stáva sa však doslova zázrak. V 47. a 70. minúte dvoma gólmi otočil zápas - Lilian Thuram! Po zápase hádam v celom Francúzsku neexistoval ani jeden rasista, všetci vyslovovali Lilianovo meno s nadšením, aké vedia prejavovať hádam len temperamentní Francúzi. A nadšenie o ďalších pár hodín ešte vzrástlo, to vtedy, keď Francúzsko zdolalo rozdielom triedy vo finále Brazíliu.

MT: V neporaziteľnej štvorici

EURO 2000 sa stalo opäť korisťou Francúzov. Aj s prispením Thurama, ktorý so svojim číslom 15 "oddrel" semifinále s Portugalskom i finále s Talianskom. Po skončení EURO 2000 sa vynorila zaujímavá štatistika. Podľa nej, keď francúzske zadné rady zabezpečovala štvorica Thuram, Blanc, Desailly, Lizarazu, galský kohút nepocítil trkosť prehry. V dvadsiatichpiatich zápasoch. Totiž, proti Rusku (2:3 v kvalifikácii na EURO 2000), ani proti Holandsku (2:3) na samotnom šampionáte Thuram nebol. Po zápasoch s Dánmi a Čechmi ho totiž proti "oranjes" nechal Lemerre oddychovať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.