vedomostiach. Byť dobrý, resp. mať vynikajúci prospech, dnes už na prijatie na "výšku" nestačí. Tých, čo mali počas štúdia na strednej škole čisté jednotky je veľa a veľa je aj ďalších dobrých študentov. Všetci však pokračovať v štúdiu na niektorej vysokej škole nemôžu, obzvlášť nie na vychytených fakultách. A to je dôvod, pre ktorý často vstupujú do hry rodičia, ochotní investovať do budúcnosti svojich detí, aby im pomohli premeniť sny na skutočnosť. . .
Jeden neúspešný pokus prijatia na vysokú školu mal svoju dohru pred súdom. Je to kuriozita, pretože na verejnosti sa nahlas hovorí o tom, že prvoradou podmienkou na prijatie na vysokú školu sú dnes peniaze, známosti a až potom vedomosti. A tak podplácanie sa u nás stalo akousi samozrejmosťou. Po popularite netúži ten, kto dáva, a tobôž nie ten, čo berie. V prípade, o ktorom bude reč, je to trošku inak. Pred samosudcom Okresného súdu Košice I stál včera už po druhý raz muž, ktorého prokurátor obžaloval z trestného činu prijatia úplatku. Presnejšie preto, že oň nielen požiadal, ale ho aj prevzal a po nesplnení ústnej dohody o tom, že vybaví prijatie istej mladej dievčiny na vysokú školu, nevrátil.
Hovorí Silvia: "Tu prítomného pána (obžalovaného) poznám. Po prijímacích skúškach v školskom roku 1998-1999 mi mal zabezpečiť prijatie na Ekonomickú fakultu Technickej univerzity Košice. Skôr ako som sa s ním stretla, rokoval s rodičmi. Potom mi zavolala mama a požiadala ma, aby som tomu pánovi zaniesla obálku s peniazmi. Po príchode na stanicu som mu zatelefonovala na mobil a on pre mňa prišiel. Odviezol ma do svojej kancelárie a tam som mu odovzdala obálku, v ktorej bolo 60 tisíc korún. Rovno predo mnou si ich prepočítal išlo o 12 kusov päťtisícových bankoviek. Sľúbil mi, že sa na školu dostanem," vypovedala pred samosudcom poškodená, ktorá sa o štúdium pokúšala napriek oznámeniu, že "prijímacím skúškam nevyhovela". Zdôraznila, že pri odovzdávaní peňazí nebol v kancelárii obžalovaného žiadny svedok. O čosi neskôr ho navštívila druhý raz a jej dobrodinec sa podujal napísať odvolanie, ktoré spolu odniesli na rektorát uvedenej univerzity. Silviu samozrejme zaujímalo, čo od odvolania môže očakávať, aká je úspešnosť takéhoto kroku. "Nič nie je stopercentné," šalamúnsky vyhlásil ochotný Košičan.
Na v poradí tretej návšteve obžalovaného sa už Silvia do rozhovoru nezapájala, diskutovali s ním už len jej rodičia. Čas totiž ukázal, že obžalovanému sa nepodarilo splniť sľub dostať ju na školu. Už v auguste bolo totiž evidentné, že Silvia študovať nebude. Jej rodičia očakávali, že peniaze, ktoré obžalovanému na tento účel dali, im po odrátaní svojich nákladov vráti. To sa však nestalo.
Naopak, obvinený muž prijatie úplatku poprel. "To, čo stojí v obžalobe, sa nezakladá na pravde. Priznávam, že som bol s tu prítomnou pani Silviou v kontakte, i to, že som jej pomohol napísať odvolanie, ale žiadne peniaze som od nej neprijal. Informoval som sa, ako obstála na prijímacich pohovoroch. Môj dobrý známy mi doniesol výsledky, z ktorých som zistil, že na prijímačkách neuspela. Keďže ich neurobila, nemohla byť prijatá a ja som ani nemohol žiadať úplatok. Trvám na tom, že som žiadne peniaze nežiadal, ani nezobral," vyhlásil obžalovaný. Nepoprel, že po prijímacích skúškach sa prostredníctvom kolegov snažil vybaviť Silviino prijatie na školu, ale vzhľadom na výsledky pohovoru to nebolo možné. Črtala sa len jediná cesta zistiť medzery vo vedomostiach po "výške" túžiacej študentky a v priebehu roka si ich doplniť. Obžalovaný tvrdil, že pri prvej návšteve Silvie spísal jej osobné údaje a pomohol napísať odvolanie voči rozhodnutiu o neprijatí na ekonomickú fakultu. Pri druhej návšteve jej vraj vysvetlil, čo sa má doučiť a aké má nedostatky...
"Peniaze, ktoré obžalovanému dcéra odovzdala, si vyžiadal sám. Telefonovala som s ním, myslím, že to bolo po neprijatí Silvie na školu a on mi povedal, že jej prijatie bude stáť 60 000 korún. Prostredníctvom banky som predala certifikáty a spolu s peniazmi, ktoré som mala doma, som mu ich po dcére poslala. Neskôr, keď ju na školu ani na základe odvolania neprijali, som ho viackrát žiadala, aby nám peniaze po odrátaní svojich nákladov vrátil. Neodmietol to priamo, ale stále sa na niečo vyhováral. Raz čakal na nejakého profesora, ktorý bol na dovolenke, neskôr tvrdil, že ich už poslal, ale že zrejme meškajú, keďže ich odoslal tesne pred vianočnými sviatkami a poštári majú plné ruky práce. No a nevrátil ich dodnes," skonštatovala Silviina mama. Z jej rozpávania tiež vyplynulo, že sa na obžalovaného, ktorý bol do roku 1993 zamestnancom Technickej univerzity Košice, nakontaktovali prostredníctvom známeho, ktorý oslovil pána Tomáša - brata obžalovaného a ten zas jeho.
Pred samosudcu včera predstúpil len pán Tomáš, ale ako blízky príbuzný obžalovaného využil svoje právo a odmietol vypovedať. Z prečítania jeho výpovede z prípravného konania je zrejmé len to, že po intervencii známeho sa opýtal brata, či by nevedel pomôcť Silvii, ktorú neprijali na Technickú univerzitu, kde kedysi pôsobil. "Brat povedal, že sa na to pozrie a tak som zatelefonoval Silviinej mame a dal som jej jeho číslo. To bolo z mojej strany všetko. Viac som sa o to nestaral, až následne som sa dozvedel, že to dievča nebolo prijaté ani po odvolaní," povedal pred vyšetrovateľom pán Tomáš.
Obhajca obžalovaného poukázal na rozpor v tom, kedy mali byť peniaze za predaj certifikátov vybraté z banky a kedy odovzdané. Podľa výpovede Silvie obálku s peniazmi odovzdala obžalovanému pred napísaním odvolania, ktoré súd k dispozícii nemal a tak si ho kvôli overeniu dátumov, vyžiada z dekanátu Technickej Univerzity Košice.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
