do tejto funkcie Romana Kováča. A keďže túto nomináciu nezastavil ani predseda SDĽ Jozef Migaš na Koaličnej rade, náhradný prezident Jozef Migaš ho už aj menuje do úradu.
Rýchlosť úchvatná, nominácia pomýlená. Roman Kováč nie je správnou voľbou ani politicky, ani odborne. Navyše Dzurindov chvatný postup pri celej procedúre má už obvyklé procesné chyby (rošády Palacka-Macejko i Černák-Harach neboli formálne v poriadku), ktoré nesvedčia o rešpekte premiéra k pravidlám hry.
Podľa stanov SDK, ktorá síce už reálne neexistuje, ale z jej existencie odvodzuje Dzurinda legitimitu svoju, vlády i všetkého navôkol, musí ministerská kandidatúra získať na Predsedníctve SDK (P SDK) JEDNOMYSEĽNÝ súhlas. Keďže Budaj hlasoval proti, pravidlá nepustia - premiér si mal hľadať iného nominanta.
A rovnako tak Harach v DU, ktorý si "zabudol" zvolať k nominácii jediný oprávnený orgán - Republikovú radu. Keď Budaj s víťazným krikom na podvod upozornil, vynaliezavý predseda zorganizoval telefonickú anketu medzi členmi RR. Bolo by zaujímavé vedieť, ako odchytával tých, čo nemajú mobil, či sú kdesi po dovolenkách za horami... Cirkus. Kováčova nominácia je až dvojitým porušením vnútorných pravidiel angažovaných subjektov.
Formality však prekážajú ešte najmenej. Politicky je nominácia absurdná preto, lebo R.Kováč už tri mesiace nosí legitimáciu SDKU - kandiduje ho však Demokratická únia. Kedže tá sa za mesiac, dva či tri rozplynie práve v SDKU, predlžuje sa iba abnormálna asymetria medzi zložením exekutívy a podporou reálnych subjektov v parlamente. Práve tieto disproporcie pritom lámu vzťahy v SDK a spôsobujú večné napätie v tomto virtuálnom priestore.
"Ak nastane vyčistenie vzťahov v SDK a počty poslancov k jednotlivým frakciám ukážu nepomer v obsadení funkcií členov vládneho kabinetu, KDH má nárok na miesta vo vláde podľa pomerného princípu", takto napínal svaly iba pár dní pred Šagátovou demisiou napríklad Hrušovský. Nepredpokladal, samozrejme, že by sa preobsadzovalo práve nelukratívne zdravotníctvo. KDH sa totiž vzhliadlo v omnoho príťažlivejšom rezorte dopravy, v ktorom sa na Macejku už pol roka utešene vŕšia kompromateriály... A ešte keby tak zo zdravotných dôvodov nemohol ďalej pokračovať Pittner... Nech žijú princípy, ale odtiaľ-potiaľ.
A to isté Demokratická strana. Tú zase kreslá ani veľmi nepália, vzhľadom na reálnu silu má jedinú prioritu - udržať Mikloša. Otázka je stále tá istá - prečo týmto "bojovníkom za princípy" tak záležalo na definícii SDKU v parlamentnom klube??
DS navyše ako jediná z SDK (v koalícii ešte Hamžík) vyslovila odborné pochybnosti a Kováčovej vhodnosti na tento post. Nakoniec ho so škrípajúcimi zubami nechala všetkými grémiami prejsť - nevedno ale, prečo ho potom verejne spochybňovala.
Ťažko vynášať súdy, fakt je ale ten, že R.Kováč ako "dvojník" Šagáta a jeho akýsi neoficiálny poradca nedáva garancie, že bude schopný väčšieho výkonu než deklasovaný predchodca. "V prípade svojho menovania by som POKRAČOVAL V ZAČATEJ PRÁCI Tibora Šagáta. Za hlavný bod považujem urýchlenie transformácie, ktorá je naštartovaná SPRÁVNYM SMEROM". Nuž, veľa šťastia.
Kováčov zásadný problém, pokiaľ ide o odbornú stránku, však ani nie je v tom, že by zdravotníctvu nerozumel. Je omnoho horší: R.Kováč ako totálne sprofesionalizovaný politik, ktorý presedel v parlamente či dvoch vládach (druhá Mečiarova a Moravčíkova) okrúhlych desať rokov, je úplne previazaný azda so všetkými lobistickými skupinami, ktoré sa v zdravotníctve pohybujú - veď s nimi celý ten čas komunikuje. Skutočná reforma tohto ťažko chorého rezortu ale potrebuje práve niekoho, kto parciálne záujmy nemocníc, lekárov štátnych i súkromných, lekárnikov, distributérov, poisťovní a spol. zvysoka ignoruje. Jedine taký je totiž zárukou, že nebude ignorovať záujmy občanov-pacientov.
Predovšetkým a najmä preto je Roman Kováč zlá voľba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
