vtedajšie župy Saros - Šariš, Szepes - Spiš, Zemplén - Zemplín, Abaw-Toron - Abovsko-Turňanskú a Ungvár - Užhorod. Príčinou bolo najmä katastrofálne sucho a neúroda.
Do roku 1898 uhorské štatistiky neuvádzali národnostné podiely na vysťahovalectve, ktoré každým rokom narastalo - napr. v roku 1886 25 tisíc, v roku 1890 už 35 tisíc ľudí vycestovalo hlavne za more. V roku 1899 zo 43 tisíc emigrantov bolo 15,8 tisíc Slovákov a podiel našich krajanov sa udržiaval na tretine až polovici odchádzajúcich z Uhorska (r. 1900 z 54 tisíc 29 tisíc a v roku 1905 zo 170 tisíc 52 tisíc Slovákov). V prvom desaťročí práve končiaceho sa storočia sa zo slovenských žúp odsťahovalo okolo 332 tisíc našich krajanov. Emigračný graf zachytáva podiel jednotlivých oblastí Uhorska na tomto pozoruhodnom demografickom jave na začiatku tohto storočia.
Sto rokov po začiatku masovej emigrácie bola v dňoch 1.-3. júla 1980 v Bratislave konferencia na tému "Vysťahovalectvo a život krajanov vo svete". V týchto dňoch, keď uplynuli ďalšie dve dekády od štartu zoštíhľovania nášho národa, je vhodný okamih pripomenúť si tieto udalosti, ktoré narušovali reprodukčnú rovnováhu nášho národa. Napríklad v roku 1900 na 1000 žien pripadalo doma iba 616 mužov v najproduktívnejšom veku 18-35 rokov. Prirodzený prírastok obyvateľstva poklesol. Niektoré dievčatá darmo čakali na ženíchov a rozhodli sa hľadať svoje šťastie za morom. Väčšina mužov odchádzala so zámerom vrátiť sa, len čo nahromadí menší kapitálik. Ich zámery však boli často zmarené pre rôzne osobné i objektívne príčiny. Iba časť sa vrátila. Podľa osobných poznatkov, ktoré som získal pri pátraní po vysťahovalcoch v regióne Bardejov, vrátili sa najmä tí z prvej vlny, keď pripravili podmienky pre svojich potomkov z druhej generácie vysťahovalectva. Štatistiky uvádzajú, že do zámoria odišlo a zostalo 750 tisíc Slovákov v USA, 60 tisíc v Kanade, 40 tisíc v Južnej Amerike a ešte ďalšie desaťtisíce vo Francúzsku, Belgicku, ale aj Austrálii, Rusku a iných končinách zemegule.
Tí, čo sa z USA vrátili, boli doma označovaní ako "amerikáni". Vo viacerých znakoch sa líšili od svojho okolia. Domáci kroj (v Amerike ich kvôli nemu pokladali často za Indiánov) zamenili za konfekciu, ktorú občas ponúkli novoodchádzajúcim. Za ušporené doláriky sa postavili priestrannejšie viacizbové domy s väčšími oknami, dokúpili pozemky, nové náradie a hospodárili efektívnejšie s vyššími výnosmi. Preto pri zabíjačke namiesto chudej kozy či ovce si mohli dopriať vykŕmené prasa. Pri líčení svojich amerických zážitkov mali vždy dosť vnímavých poslucháčov, na ktorých robili dojem aj používaním cudzo znejúcich slov: jes - šúr - olrajt. Ich bývalí bossovia boli "sanovabič", čo je dosť časť americká nadávka "Son of a bitch" - počuli sme ju aj od ruských vojakov "sukin syn". Ich synovia boli "bojsi" s menami Džou, Džani, Džordž, Endi. Pred dažďom sa skrývali pod "ambrelu" a dohan do pipky napchávali z "pačky". Niektorí, buď preto, že častejšie navštevovali dedinskú krčmu, alebo v snahe získať väčšie imanie, vracali sa do USA druhý aj tretíkrát. V čase ich pobytu doma v kraji rodili sa ďalší potomkovia. Poznal som amerikána, ktorý bol v Novom svete dvanásťkrát. Mal dve dcéry a štyroch synov, ktorých postupne ako dorastali, odvádzal do Ameriky. Aj mnohých ďalších našich krajanov.
Hraničné obdobie osemdesiatych rokov rozdelilo americké prisťahovalectvo na dve skupiny - starú "old imigrants" zo západnej Európy a novú "new imigrants" z južnej, juhovýchodnej i strednej Európy. Starší nemali v láske tých našich a označovali ich hanlivým pomenovaním "hankies". Boli pre nich hrozbou svojou usilovnosťou i ochotou pracovať za nižšie mzdy.
Osudy "hankiov" - prisťahovalcov - Rusínov z Nižného Tvarožca, okr. Bardejov i krajanov z Abovsko-Turnianskej župy veľmi pútavo a detailne vykreslil americký spisovateľ slovenského pôvodu Thomas Bell v románe "Out of this furnace" - Von z vysokej pece. V slovenskom preklade má dielo názov Dva svety a objavil som ho v košickej knižnici J. Bocatia.
Thomas Bell vlastným menom Tomáš Adalbert Belejčák bol synom prisťahovalca Michala - v uvedenom románe Mika Dobrejčáka - ktorý do USA prišiel v roku 1890 a od svojich pätnástich rokov pracuje pri vysokej peci, z ktorej ho vynesú "nohami dopredu" po havárii na peci. So svojou rodinou žije v Braddocku, dnes predmestie Pittsburgu a jeho žena Mary, dcéra vysťahovalca Ďura Kreču z "Abauja", utrápi sa prácou v domácnosti, kde poskytuje ubytovanie, stravovanie a ďalšie zaopatrenie pre "burdingošov" - imigrantov - ktorí sú tu bez svojich rodín. Nakoniec zomiera v sanatóriu na tuberkulózu. Prvá časť knihy popisuje osudy Ďura Kreču od roku 1881 a posledná jeho vnuka Dobieho. Zdá sa, že spisovateľ tu autobiograficky zachytil svoje zážitky z prvej polovice svojho života. Dielo Thomasa Bella je veľmi cennou rodinnou kronikou, ktorá plasticky, neskreslene približuje najmä ťažké začiatky našich krajanov v Amerike. Možno v nej nájsť globálny pohľad na život našich predkov v krajine ich snov i neskorších sklamaní. Veď napr. na vysokej peci pri vysokých teplotách museli pracovníci stráviť 72 - 84 hodín týždenne - pri nepretržitej prevádzke denne dvanásť hodín a každý druhý týždeň pri striedaní smien vydržať na pracovisku až 24 hodín. Dnešní vysokopeciari i ďalší pracovníci z teplých prevádzok VSŽ budú vedieť najlepšie posúdiť to absurdné pracovné vypätie. Ich začiatočné denné zárobky boli 1,5 - 2 doláre. Uvedieme aj niektoré vtedajšie ceny: funt (45 dkg) hovädzieho mäsa stál tri centy, vlnený oblek bol za šesť dolárov a pri zvyšovaní kapacity lodí jedna spiatočná cesta klesla na desať dolárov.
Bell napísal aj ďalšie pozoruhodné diela a román "All brides are beautiful" (Všetky mladuchy sú krásne), ktorý bol aj sfilmovaný. Kritika sa o ňom vyjadrila: "Zo všetkých spisovateľov novej vlny prisťahovalcov z južnej a juhovýchodnej Európy si ani jeden nezaslúžil také ocenenie ako Thomas Bell." Preto mali by sme Bella zaradiť v našich análoch medzi významných dejateľov z radov emigrantov, akými sú Jozef Murgaš, Štefan Banič, Michal Bosák, Peter V. Rovnianek, Štefan Furdek a ďalší.
Autor: Bartolomej Gurský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
