(1887-1979) v hodnostiach až po pápežského preláta a kanonika - veľprepošta.
Po štúdiách (filozofie, teológie, sociológie) na dominikánskej univerzite vo Freiburgu získaval poznatky v sociálnych a spoločenských ústavoch a zariadeniach vo Švajčiarsku, Nemecku, Anglicku, Francúzsku, Taliansku, USA a tieto uplatňoval v bohatej misijnej činnosti a dobročinnosti v Košiciach i v cirkevných postoch. Bol archivárom a knihovníkom biskupskej knižnice, profesorom teológie a etiky v košickom seminári, skúšajúcim profesorov vyučujúcich náboženstvo na stredných školách, pápežským komorníkom a sudcom diecézneho súdu. Bol duchovným aj nemeckých veriacich. Zo svojho majetku finančne podporoval stovky kostolov, prispieval na štipendiá klerikov, chudobným rodinám. Mal množstvo vedeckých a populárnych prednášok, publikoval práce z histórie rádu dominikánov, v doktorskej dizertačnej práci vydanej v Zürichu venoval osobitnú kapitolu dejinám dominikánov v Košiciach. V roku 1945 emigroval do Švajčiarska, kde aj zomrel v roku 1979.
Zo Slovníka košických osobností od PhDr. Márie Mihókovej
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
