pre deti, ktoré vychováva. Aj preto by sa mal obliekať vždy tak, aby bol pre svojich žiakov vzorom napríklad pri návšteve divadla. Trochu zložitejšie to majú učiteľky, hlavne tie mladšie. Aj keď v pláne vyučovacej činnosti nie je povedzme koncert, mali by byť oblečené tak, aby zbytočne neprebúdzali hormóny u chlapcov starších ročníkov.
Ak by sme chceli moralizovať, mohli by sme menovať ďalšie povahové črty, ktoré by v žiadnom prípade nemali pedagógovi chýbať. To však nie je účelom tohto príspevku, pri tvorbe ktorého sme aj tentokrát čerpali zo súdnych siení. Pred mužmi v talároch totiž stála dnes už bývalá učiteľka základnej školy z jednej liptovskej obce, ktorá sa zodpovedala zo spáchania trestného činu podľa § 247 Trestného zákona. Keďže pani Helena stála pre súdom po prvý raz, súd vo výrokovej časti konštatoval, že bral do úvahy viaceré poľahčujúce okolnosti. Tou priťažujúcou bola skutočnosť, že nebola dobrým vzorom pre deti, ktoré mala vychovávať, že sa nestala pre nich autoritou, pretože kradla ako straka. Mladú ženu preto odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov s podmienečným odkladom na 18 mesiacov.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že pani Helena obišla dobre, lenže... Pod tlakom okolností požiadala o rozviazanie pracovného pomeru dohodou, s čím zamestnávateľ súhlasil. Dnes je Helena nezamestnaná, a to aj napriek tomu, že je vysokoškolský vzdelaná. Nepoberá ani podporu v nezamestnanosti, pretože z práce odišla dobrovoľne.
Vráťme sa na začiatok celého príbehu s nie veľmi šťastným koncom. Helena po ukončení vysokej školy nastúpila učiť na jednu mestskú základnú školu. Miesto jej vybavila svokra, tiež učiteľka. Vlastne v "jej" škole na povinnej vysokoškolskej praxi spoznala aj svojho terajšieho manžela. Syn prišiel za matkou a s Helenou si padli do oka. Hneď po promóciách mali svadbu.
Dnes Helenina svokra trpko ľutuje, že sa za nevestu prihovárala. V tom čase totiž nevedela o tom, že Helena mala kvôli krádežiam problémy už aj na vysokoškolskom internáte. Spolužiačkam kradla nielen kozmetiku, ktorú si z finančných dôvodov nemohla dovoliť, ale stenšovala aj obsahy ich peňaženiek. Aj keď takmer všetci predpokladali, že Helena je tou strakou, nikdy, aspoň nie oficiálne, jej to nedokázali. Všetky spolužiačky boli nakoniec rady, že sa jej po promóciách zbavili.
Na svojom prvom pracovnom mieste sa Helena necítila najlepšie pre tie isté podozrenia. Nikto ju pri krádeži neprichytil, ale kolegovia a kolegyne jej až príliš okato dávali najavo, čo si o nej myslia. Nikdy pred jej nástupom do práce sa totiž v zborovni nestrácali učiteľom peniaze. Keďže žiadny žiak do nej nemal prístup, podozrenie padalo na niektorého pedagóga. A viacerí sa zhodli v tom, že kradne Helena. O neznesiteľnosti situácie azda stačí jeden príklad. Kolega v stredných rokoch sa raz po odchode zo zborovne provokatívne vrátil a sústredene pozerajúc na Helenu vyhlásil: "Zabudol som si zobrať z tašky peňaženku. Musím si ju vziať k sebe na hodinu, aby som mal s čím poobede zaplatiť nájomné. Veď niekto tu má voľnú hodinu...". A voľnú hodinu mala len Helena.
Mladá pedagogička teda začala učiť v dedinskej škole. Aj tam sa však začali "strácať" najprv menšie a potom väčšie sumy. Na jednej celookresnej porade sa jedna kolegyňa sťažovala druhej na situáciu plnú podozrievania. Práve od nej sa dozvedela, že sa netreba ničomu čudovať, pretože teraz je Helena v ich kolektíve. Všetko bolo jasné.
Na druhý deň začalo niekoľko učiteľov spriadať plán, ako prichytiť Helenu pri čine. Aj keď mali niekoľko pokusov, nevyšlo im to. Peniaze i kozmetika sa strácali ďalej, ale oficiálne bola Helena čistá ako ľalia. Až raz jeden učiteľ prišiel do školy s viac ako 50 tisíc korunami. Chcel ich vrátiť bratovi, ktorý mu požičal pri kúpe auta. Po druhej vyučovacej hodine, keď ich chcel ešte raz prerátať, ich vo svojom šuflíku nenašiel.
Udalosti dostali rýchly spád. Riaditeľ školy vyhlásil, že to už ide o poriadne vysokú sumu peňazí a aj keby nechcel, musí zavolať policajtov. Helena tento tlak nezniesla. Priznala sa a zo svojej tašky vybrala šúľok tisíckorunáčok. Ak si však myslela, že vrátením peňazí a ospravedlnením sa všetko skončí, mýlila sa. Riaditeľ aj tak informoval políciu a celý prípad sa skončil pred súdom.
Dnes je už otázne len jedno - kto Helenu v budúcnosti zamestná. V školstve si už meno pokazila, niekoľko súkromníkov ju dokonca odmietlo zamestnať aj ako čašníčku. Zrejme sa dozvedeli o tom, čo jej vlastná svokra o nej zápisnične vyhlásila aj pri výsluchu svedka. Helena je vraj kleptomanka a mala by sa liečiť. Ktovie, či je toto jej vyhlásenie pravdivé, pretože vyšetrovateľ v tomto prípade nepovažoval za potrebné požiadať o vypracovanie súdnoznalecké posudku odborníka z oblasti psychológie.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
