Štátna správa v okrese Snina pomýšľa na rozšírenie infraštruktúry
Snina - Zástupcovia Okresného úradu (OÚ) v Snine, spolu so zástupcami Slovenskej správy ciest v Humennom a štátneho podniku SAD v Humennom sa v utorok vybrali na rekognoskáciu cesty medzi obcou Runina a teraz už vysťahovanou kvôli výstavbe vodárenskej nádrže Starina obcou Ruské. Okres Snina má pomerne riedku cestnú infraštruktúru a keď chce využiť pre rozvoj cestovného ruchu a celkového ekonomického rozvoja regiónu skutočnosť, že susedí s Poľskom a Ukrajinou, predovšetkým musí ponúknuť rýchle cestné spojenie pre turistov z týchto krajín.
Aké zámery s touto cestou má štátna správa v okrese Snina? S touto otázkou sme sa obrátili na vedúceho odboru dopravy OÚ v Snine Dušana Štofíka.
-Sú vecí, ktoré dlhodobo pripravujeme. Na túto cestu sme sa boli pozrieť spolu s cestármi, aby sme zistili, aký v skutočnosti je jej stav. Cesta, ktorá spája obce Runina a Topoľa pokračuje ďalej lesným porastom až na Ruské sedlo. Momentálne je tam peší turistický priechod a pohrávame sa s myšlienkou, že v budúcnosti by tam mohol byť - mohol aj nemusel - klasický cestný priechod.
Nebola tá rekognoskácia cesty robená v súvislosti s nedávnym rokovaním prednostu OÚ v Snine s vedením Slovenského vodohospodárskeho podniku v Banskej Štiavnici o predkladaní projektu komplexnej ochrany vodárenskej nádrže Starine fondom Európskej únie? Spomínala sa tam aj preložka cesty Ulič - Brezovec a možnosť rekonštrukcie cesty Runina - Ruské.
-Jedno z druhým súvisí, lebo rozhodnutie Okresného úradu Košice - vidiek zo začiatku 90. rokov vraví, že vstup do oblasti povyše Stariny by mal byť nahradený práve touto cestou. Lenže, žiaľ, ani ministerstvo pôdohospodárstva, ani ministerstvo životného prostredia nemá na to finančné prostriedky. Vlastne to naše stretnutie malo za cieľ preskúmať stav tejto cesty a momentálne pripravujeme kroky - či nám to vyjde, alebo nie to zatiaľ neviem povedať - , aby túto cestu, ktorá v súčasnosti je účelovou komunikáciou, zaradili do siete štátnych ciest ako cestu tretej triedy.
Cesta je prejazdná, prešlo tam dokonca Micubiši Galant, je to dosť nízke auto a prešlo, ale rekonštrukcia cesty by si vyžiadala pekných pár korún. Keď dôjde k realizácii tejto myšlienky, tak nám povedia projektanti, čo všetko bude potrebné. Jednou z podmienok je aj popis tej cesty - výškové a rozmerové parametre.
Čo na túto vašu myšlienku povedali prítomní cestári?
-Myšlienka je z jednej strany pekná, z druhej strany sa riaditeľ Slovenskej správy ciest v Humennom k tomuto zatiaľ jednoznačne nevyjadril. Veľa bude záležať aj od ochranárov prírody, od medzištátnych dohôd o hraničných priechodoch. Zatiaľ táto myšlienka je v zárodku, v plienkach. V dnešnej finančnej mizérii štátu nie je to vec, ktorá bude za mesiac, alebo za polroka. Sú to vlastne prvé kroky k tomu, aby sa vôbec dalo povedať, či máme do toho ísť, alebo nie. Je to určitý prieskum. Od prednostu okresného úradu som dostal za úlohu urobiť výpočet, ako sme na tom vzdialenostne, keby sme použili cestné priechody v Osadnom, Palote a Vyšný Komárnik. Zatiaľ sú to všetko predprípravné fázy a až potom sa rozhodneme, či pôjdeme s touto žiadosťou na ministerstvo dopravy. Zatiaľ sumarizujeme všetky za a proti.
Pokiaľ ste sa pýtali na reakciu cestárov, tak musím povedať, že riaditeľ Slovenskej správy ciest v Humennom iba stlačil plecami a povedal: "Preboha, skadiaľ teraz peniaze na to." Lenže momentálne nestojí otázka skade zobrať peniaze, lebo pokiaľ by sa všetko pripravilo, tak potom sú možné kroky na európske podporné granty. Všetko to treba poctivo a prácne pripraviť.
Rekonštrukcia tejto cesty má racionálne zrno nielen z pohľadu komplexnej ochrany vodárenskej nádrže Starina, ale nadväzuje aj na myšlienku utvorenia ďalšieho eurokarpatského regiónu Bieszczady, o ktorej prednosta vášho OÚ pred pár týždňami hovoril aj v našom denníku.
-Tá myšlienka má ešte aj ďalšiu nadväznosť. V prípade, že by sa uskutočnila prepojka cesty Ulič - Brezovec už by bola možnosť smerovania z Uble - a teda zo slovensko - ukrajinského cestného hraničného priechodu Ubľa - Velykyj Bereznyj - tak by sme mali prvé prepojenie Ukrajiny z Poľskom podstatne bližšie. Druhá vec je to, že pokiaľ viem, tak prednosta nášho okresného úradu intenzívne rokuje o zriadení cestného hraničného priechodu na Ukrajinu cez Ulič, čo by tiež prispelo k rozvoju okresu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.