ročník. Na prezentáciách sa podieľal, už Ťaháku dosť známy študent filmovej a televíznej réžie - Róbert Šveda, ktorý má na svojom konte peknú kôpku diel. V jeseni sa v Košiciach chystá prehliadka jeho celkovej tvorby. Na otváracom večere Medzinárodného festivalu filmových škôl v Mníchove, čo je vedľajší festival mníchovského film - festu, kde mal byť pôvodne odprezentovaný spoločný film Päť zmyslov, ktorý sa však nepodarilo dokončiť, bol odprezentovaný len Robov zmysel Čuch. Čo sa týka študentských festivalov, chystajú sa cilectové festivaly v Tel Avive a v Karlových Varoch. Na karlovarskom festivale nebude chýbať ani Robo so svojím filmom Odchod. Poskytol nám rozhovor nielen o festivale na bratislavskej scéne, ktorá bola otvorená širokej verejnosti, ale aj o svojej tvorbe, jednoznačne sa vymykajúcej zo študentského štandardu.
* Existuje na bratislavskom študentskom festivale nejaká forma hodnotenia?
Áno. Je tam forma hodnotenia. Sú hodnotené filmy v jednotlivých kategóriách: najlepší hraný fim, najlepší animovaný a najlepší dokumentárny film. Okrem toho sú hodnotené aj jednotlivé filmové profesie ako najlepšia kamera a strih.
* Kto tvorí hodnotiacu porotu?
Porota je zostavená z pedagógov alebo filmových profesionálov a zastúpenie tam majú aj študenti.
* Určite si prezentoval aj ty nejaké svoje dielo...
Ja som tam prezentoval asi najviac filmov. Chcel som tohto roku uviesť štyri filmy, no jeden z nich sa mi kvôli zaneprázdnenosti na Gay - film festivale nepodarilo dokončiť. Väčšina ľudí si zo svojich filmov spraví selekciu, no ja som si povedal, že každý z týchto filmov ja diametrálne odlišný a chcel som počuť názor od diváckej obce na každý z nich, keďže nie som divácky režisér. Prezentoval som, teda tri filmy: Odchod, Dnes je zatvorené, Päť ľudských zmyslov. Odchod získal u väčšiny najväčšiu odozvu a dostal ocenenie za najlepší hraný film. Ani jeden z týchto filmov nie je festivalový film. Sú to filmy, točené pre mňa. Je to akási moja výpoveď. Formálne sa do pozornosti diváka netlačia. Sú to filmy, ktoré sa tvária, že som film a nemám za úlohu vzbudiť prehnané emócie, plač, smiech a pod.
* Myslíš, že tvoja tvorba nie je určená ľuďom?
Je určená ľuďom, ale všetci sa musia na to pozerať ako na film.
* A ako sa na to väčšinou pozerajú ľudia?
Americká tvorba naučila človeka až príliš vstupovať do filmu a až príliš sa stotožňovať s hlavnými hrdinami. Je to všetko o diváckej pasivite, že sa stotožní s hrdinom a prežije dvojhodinové dobrodružstvo. Z filmu má dobrý pocit, ale viac nič.
* Čo myslíš, čo je podstata tvojich filmov?
Môj film je pre aktívnejšieho diváka. Ja to nazývam komunikáciou. Nikoho nechcem vťahovať ani vytvárať v ňom akúsi vnútornú schizofréniu. Nechcem na dve hodiny "vypľuť" jeho osobnosť a nahradiť ju osobnosťou Brucea Willisa. Beriem ho ako rovnocenného partnera, s ktorým tento film chcem viesť diskusiu na určitú tému. Film ja na jednej strane, divák na druhej, pozerajú si navzájom do očí a diskutujú o danom probléme, ktorý sa týka aj diváka. Chcem, aby diváci boli aktívnejší. Nechcem, aby prišli do kina len kvôli tomu, aby na dve hodiny vypli a čosi prežili. Viem, že súčasný divák sa odnaučil viesť dialóg. Povie si, že má príliš namáhavú prácu, veľmi rozbehaný život a potom, keď sa má s niekým konfrontovať a viesť nejakú polemiku s umelým partnerom - s filmom je to pre neho zaberajúce. Chcem podotknúť, že film s ním len konfrontuje práve to, prečo on žije týmto rozbehaným životom, prečo žije v takomto tempe a či je to ozaj správny spôsob života.
* Myslíš, že si túto aktivitu dosiahol aspoň u niektorých divákov?
Ja som šialene zvedavý na odozvy na svoje filmy, takže som sa pýtal a väčšina mi povedala, že majú z tých filmov zvláštny pocit. Reakcie boli asi také, že filmy sú svojím spôsobom nedopovedané, ale ja som im odpovedal, že to vy si máte dopovedať. To je podstata. Film kladie otázku, ale zodpovedať si ju má každý sám. Pri amerických filmoch existujú tieto otázky, ale tam ich aj film sám zodpovie a dá sa v ňom ľahko vyznať.
* Radia sa tvoje filmy k nejakému žánru?
Moje filmy sú osobité. Žáner ja klasifikovaný na základe toho, že má svoje pravidlá. Žiaden z mojich filmov sa apriori k nim neradí. Je to dramatický žáner. Som zakladateľom takého "antištudentského" smeru - antipointaizmus, ktorý sme začali presadzovať na škole s úzkym okruhom ľudí a začali sme viesť polemiku s pedagógmi, pretože už bolo neúnosné sa stále baviť o trojaktovej americkej dramaturgickej štruktúre. Na základe pravidiel, ktoré sa snažia o "nasáčkovanie" do určitej štruktúry sme vymysleli tento štýl. Moje filmy majú pointu, ale divák k nej musí dôjsť sám. Nesnažím sa o lacný happyend ani o lacnú katarziu. Nechcem robiť filmy ako húsenkovú dráhu, kde stačí len nasadnúť a ideš. Ja dávam divákovi čln s veslom a on musí sám veslovať na to, aby sa niekam dostal. Ak niekto niečo hovorí, musí hovoriť za seba, nie to, čo mu povie niekto druhý. Na tomto umenie nie je postavené.
* Ako sa pozerajú pedagógovia na tvoju tvorbu v porovnaní s inými?
Niektorým sa moja tvorba páči a niektorí hovoria, že som iný, vzdialený od reality, zahmlený...
Autor: Marianna Mazáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
