Bol znečistený čiernym prachom s kovovými úlomkami z brokov a pokračoval strelným kanálom pomedzi štvrté a piate rebro do ľavej pohrudnicovej dutiny. Uvedený defekt vznikol pôsobením brokového náboja s viacerými drobnými brokmi tlačením kože dovnútra, pričom treba uviesť, že nebohý bol v čase výstrelu obrátený voči strieľajúcemu prednou plochou tela v stojacej polohe. V mieste vstrelu bola zistená prítomnosť súčastí pušného prachu, čo znamená, že strelec strieľal zo vzdialenosti do tri a pol metra," vypovedá pred súdom znalec z odboru súdneho lekárstva. Jeho reč, plná odborných výrazov, je suchopárna a neosobná.Na chvíľu sa zamyslí, zhlboka sa nadýchne a potom pokračuje:

"Ako vyplynulo z vnútornej prehliadky, spomínaný strelný kanál pokračoval v stredokľučnej čiare cez pľúca, srdce, pažerák, tkanivo medzihrudia a hrudníkovú srdcovnicu... Kosti a vnútorné orgány boli výrazne pomliaždené a rozdrvené. Summa summarum, išlo o priestrel viacerých životne dôležitých orgánov s masívnym zakrvácaním pohrudnicových dutín. Zo súdnolekárskeho hľadiska treba tieto poranenia všeobecne hodnotiť ako smrteľné. Ani poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci by sa totiž smrti poškodeného nebolo dalo zabrániť. Došlo k nej hneď na mieste činu."

Slovám súdneho znalca pozorne načúva 46-ročný muž sediaci na trestnej lavici. Prokurátor ho obžaloval z trestných činov vraždy a nedovoleného ozbrojovania. Ešte z osemdesiatych rokov mal ako pozostalosť po svojom starom otcovi v ilegálnej držbe jednohlavňovú brokovnicu belgickej výroby. Chodieval s ňou občas strieľať a dobre poznal jej technický stav. Treba povedať aj to, že mal aj dostatočné teoretické vedomosti o narábaní so strelnými zbraňami, keďže necelý rok pred tým než zaznel osudný výstrel, sa stal držiteľom zbrojného preukazu a podrobil sa aj poľovníckym skúškam, pri ktorých prospel s vyznamenaním. Skrátka, prokurátor poukázal na to, že keď obžalovaný v jeden novembrový večer vzal brokovnicu do ruky a namieril, musel vedieť, že... Stalo sa to tak, že medzi bratmi Jozefom a Júliusom často dochádzalo k rozporom, ktoré vyplývali z toho, že "nebohý Július bol agresívnejšej povahy a keď si vypil, do každého zapáral". Vrátane svojho brata Joža. Ten po celý deň pomáhal susedovi pri oprave vodovodu, trochu si pritom vypili a neskôr, keď už bolo po robote, sa Jozef vybral do neďalekého pohostinstva. Tam vypil zo tri pivá a vtom vošiel jeho brat. Bol opitý a keď ho zbadal, začal sa s ním naťahovať, vykrikoval po ňom. Napokon to prerástlo do vzájomnej potýčky a vtedy agresívny Július uštedril svojmu bratovi poriadny úder do tváre. Ten len vybehol z pohostinstva a šiel domov. Zo svojej izby na poschodí ich spoločného rodinného domu vybral brokovnicu, s ktorou chodieval občas strieľať. Zobral aj jeden brokový náboj a zišiel dolu. Na prízemie... Vtedy vstúpil do domu jeho brat.

Priblížil sa k nemu na tri a pol metra. Potom, ako uviedol prokurátor v obžalobe, vložil náboj do nábojovej komory a mieriac na brata vystrelil... Strela zasiahla poškodeného do hrude - asi dva centimetre nad ľavou prsnou bradavkou.

Július bol na mieste mŕtvy. Jeho brat vybral z brokovnice prázdnu nábojnicu a šiel sa na políciu.

"Sám prišiel nahlásiť skutok, pričom doslova uviedol: ´Prišiel som sa udať, zabil som brata... Zastrelil som ho brokovnicou, ktorú som mal ako dedičstvo po mojom dedovi.´ Dotyčný rozprával pokojne, vôbec nebol rozrušený..." Takto vypovedal pred súdom policajt, ktorý mal v onen novembrový večer službu operátora na obvodnom odelení Policajného zboru. Pred súdom vypovedal akoby z knihy čítal alebo akoby ho na svedeckú výpoveď jeho nadriadení dobre pripravili a niekoľkokrát ho predtým preskúšali...

Súd sa tiež oboznámil so stanoviskom, ktoré krátko po čine vypracoval odbor správnej služby Policajného zboru. Vyplynulo z neho, že "obžalovaný je držiteľom zbrojného preukazu s oprávnením na držanie zbrane, avšak v legálnej držbe nemá žiadnu zbraň."

V záujme objektívnej pravdy treba ešte uviesť, že hlavný aktér príbehu v prípravnom konaní, teda počas vyšetrovania, i v konaní pred súdom viackrát menil svoje výpovede. Pred vyšetrovateľom najprv priznal, že zastrelil svojho brata, len uviedol, že nepamätá sa na to, ako sa to stalo. Až pri ďalšej výpovedi zmenil svoju pesničku: "Tá brokovnica bola chybná, niekedy vystrelila sama od seba. Zrejme aj vtedy sa to stalo... Slovom, išlo o neúmyselný výstrel... Ja som brata chcel iba vystrašiť, nemal som úmysel strieľať. Zalomil som hlaveň, do komory som zasunul brokový náboj a ... A vtedy došlo k náhodnému výstrelu, ktorý ho zasiahol... Ja som v tom čase stál na schodoch chodby, brokovnicu som držal voľne pri páse a nemieril som ňou na brata..."

Súd jeho výpovede neuspokojili. "Načo by obžalovaný, keď po konflikte v hostinci išiel domov, zbraň nabíjal, ak mal zámer brata iba nastrašiť?" položil si rečnícku otázku predseda senátu. Na druhej strane treba uviesť aj to, že súdny znalec z odboru balistiky, ktorý zadržanú brokovnicu preskúmal, uviedol, že "predmetná zbraň je spôsobilá streľby. Okrem riadneho výstrelu však občas vystrelí aj pri nabíjaní, vrátení sklopenej hlavne do východzej polohy, keď je nedostatočne zatlačený kľúč uzáveru, ktorým sa napína bicí mechanizmus". A ďalej, "smrtiaca nábojnica bola vystrelená pri riadne napnutom bicom mechanizme. Jednoznačne však toto nemožno tvrdiť... Nie je vylúčené, že nábojnica mohla byť vystrelená samočinným výstrelom." Podľa súdnych znalcov z odboru psychológie a psychiatrie, "v osobe obžalovaného ide o nevyrovnanú osobnosť so sklonom k požívaniu alkoholických nápojov. Priamu motiváciu jeho činu sa nepodarilo spoľahlivo zistiť, avšak zo psychologického hľadiska tu vystupuje do popredia forma trestu za predchádzajúce správanie sa dnes už nebohého Júliusa voči svojmu bratovi v miestnom pohostinstve." Načim ešte uviesť, že počas psychologického vyšetrenia obžalovaný okrem iného priznal, že v momente, keď padol výstrel a on videl, ako brat padá na zem, necítil "žiadnu ľútosť, ale skôr akúsi úľavu". Na to, čo sa dialo bezprostredne pred výstrelom, sa presne nepamätá, ale uviedol, že po výstrele odložil pušku do izby a šiel sa udať na políciu. O brata sa už nezaujímal, ako poľovník vraj vedel, že už je asi po ňom...

Súd napokon celú kauzu uzavrel tak, že Jozefa uznal vinným z vraždy i nedovoleného ozbrojovania a naparil mu 13 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine.

NAMIESTO POINTY

Jozef podal proti rozsudku odvolanie, v ktorom uviedol, že "celá vec je tragická, avšak nie ním úmyselne zavinená... Orgány činné v trestnom konaní posudzovali vec podľa schémy: mŕtvola je, puška je, človek, ktorý bol pri streľbe, tiež je, tak ide o vraždu!" V odvolaní ešte uviedol: "Celá vec sa stala mne a preto ja sám musím vedieť, ako sa to stalo, nie psychologička!" Ale figu mu to bolo platné! Najvyšší súd SR opätovne preskúmal celú kauzu a odvolanie zamietol.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.