spoluobčania nebudú súhlasiť, slovenská realita je už dlhšiu dobu taká, že náš sociálny systém neodráža aktuálnu výkonnosť ekonomiky. Dôsledkom toho je neustále zvyšovanie deficitu verejných financií a tým aj narastanie štátneho dlhu, ktorý na svojich pleciach pocítia všetci občania. Možno aj kvôli tomu, aby sa naša deravá sociálna sieť nestala výhodným zdrojom na prilepšenie si ľuďom, ktorí sa práci doteraz vyhýbali, pristúpili kompetentní k menším úpravám.
Presne 1. júla vstúpilo do platnosti nariadenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o valorizácii životného minima v rámci Zákona o sociálnej pomoci. Okrem zvýšenia životného minima pre plnoletú osobu z 3230 na 3490 Sk však bude najmä dlhodobo nezamestnaných (s výnimkou čiastočných invalidov - pozn. red.) zaujímať nasledujúca inovácia.
"Ak sa občan, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, nachádza v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom okresnom úrade práce viac ako 2 roky, znižuje sa mu vyplácaná sociálna dávka z momentálne platných 3490 na 1745 korún," povedala nám vedúca oddelenia dávok sociálnej pomoci na Krajskom úrade v Košiciach Mgr. Beáta Horváthová.
Spomínané opatrenie sa dotkne predovšetkým pracovných "abstinentov", ktorým doteraz celkom slušne vynášalo 24-hodiné ničnerobenie. Úradníci ministerstva financií zároveň od toho očakávajú, že takíto ľudia si aktívnejšie začnú hľadať prácu a v prípade potreby sa nebudú brániť ani tomu, aby za ňou dochádzali.
"Na našom úrade evidujeme aj takých občanov, ktorí sú už desať rokov nezamestnaní a z tohto dôvodu im vyplácame tieto sociálne dávky. Lenže každý by si mal uvedomiť, že tých 3490 Sk nemá byť pre občanov na to, aby si prilepšili, ale aby mali dostatok finančných prostriedkov na pokrytie najnevyhnutnejších životných nákladov. V zákone je uvedené, že aspoň raz denne musí mať teplé jedlo a strechu nad hlavou," tvrdí B. Horváthová.
Sociálna pomoc štátu má totiž podľa zákona slúžiť na riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze, v dôsledku ktorej si občan nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky, čo sa však doteraz často míňalo účinkom. V tejto súvislosti zneužívali poskytovanie dávok sociálnej pomoci najmä ľudia pracujúci načierno, ktorí okrem svojej odmeny za prácu od zamestnávateľa dostávali aj príspevok od štátu, ako aj tí, ktorým sa pracovať jednoducho nechcelo. A hoci sa ani spomínaným opatrením tieto neduhy v stopercentnej miere neodstránia, počet zneužívateľov sociálnych dávok z radov dlhodobo nezamestnaných by mal poklesnúť. Podľa internetovej stránky ministerstva práce sa uplynulý rok vyplatilo evidovaným nezamestnaných z prostiedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom dávky sociálnej pomoci 8,79 miliardy Sk, pričom na podpory v nezamestnanosti to bolo ďalších 5,34 miliárd korún. Práve Košický kraj vyznieval z tejto štatistiky najhoršie, keďže v ňom z celkového počtu 89 763 poberateľov sociálnych dávok predstavoval podiel dlhodobo nezamestnaných alarmujúcich 55,9 percenta.
"Presné počty, koľkých občanov sa to dotkne, budeme vedieť niekedy koncom júna. Teraz majú naše pracovníčky, ale aj tie na odboroch sociálnych vecí okresných úradov dosť roboty s týmto nariadením. Prinieslo nám to zvýšenie administratívy, pretože nanovo musíme preštudovať spis každého poberateľa sociálnych dávok," hovorí B. Horváthová.
Úradníci ministerstva ale opäť tradične podcenili kapacitné možnosti svojich podriadených. Zatiaľčo v krajinách na západ od našich hraníc pripadá na jedného pracovníka odboru sociálnych vecí v priemere 100 takto odkázaných ľudí, u nás je to zhruba 470. A práve takto poddimenzované úrady musia už v najbližšej dobe vydať písomné rozhodnutie o zmene výšky sociálnej dávky pri znížení životného minima na polovicu a následne k tomu prispôsobiť aj rodinné prídavky, či novozavedený príspevok na bývanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
