dnešnej dobe nanajvýš aktuálne. A o čo vlastne ide?
Začalo sa to v Mexiku tamojšími šamanmi a ich rituálmi. V tejto krajine vládla ešte pred kresťanstvom indiánska tradícia, v rámci ktorej sa využívali prírodné halucinogénne látky tamojšej flóry na ‚výlety' a astrálne úlety ich konzumentov. Konkrétne išlo o plody durmanu, meskalín obsiahnutý v kaktuse či halucinogénne hubičky, ktoré sa zbierali a usušené konzumovali.
Po páde bariéry na Slovensku prestali byť drogy tabu a mládež úspešne pokračovala v populárnom ‚hulení' trávy, odvážnejší začali experimentovať s LSD, hašišom či kokaínom. Halucinogénne drogy si razili samostatnú cestu. Inklinovali a inklinujú k nim skôr ľudia s hlbším záujmom o duchovno. Netrvalo dlho a zistilo sa, že huby spôsobujúce halucinácie sa dajú nájsť nielen na blízkej Morave, ale i u nás. Viac do tajov tejto čoraz viac populárnejšej ‚prirodzenej drogy' nás zasvätili dvaja chlapci z nemenovaných slovenských miest, ktorí boli ochotní sa s nami porozprávať.
"Po prvej 'hríbovačke' som si uvedomil veci, nad ktorými som nemal nikdy čas rozmýšľať. Videl som aury ľudí i stromov, fungovala telepatia, ktorej som nikdy neveril. Mozog mi neuveriteľne 'šlapal', bol som uvoľnený a nad vecami som nerozmýšľal, priamo som ich preciťoval," vyznal sa nám zo svojho ‚hríbového' zážitku osemnásťročný Milan.
"Dnešný svet je zrýchlený a človek nemá čas na sebe pracovať. A práve ‚hríby' ti dodávajú energiu a znižujú úsilie na ceste za poznaním," dokončil.
O aké hríby vlastne ide? Sú to lysohlávky, ktoré sa zbierajú v lese, potom sušia a kvôli účinku sa musia poriadne požuť, hoci chutia nepríjemne. Podľa rozprávania chlapcov, hríby tiež nemôže užiť hocikto. Treba na to zasvätenie od skúsenejších, v tejto oblasti vzdelaných. Dokonca je veľmi dôležité, v akom celkovom stave sa človek nachádza, aký je jeho zdravotný stav i stav jeho mysle. Nedá sa totiž predvídať, čo ‚uvidí'. Zaujímavé je, že skupiny, ktoré spolu ‚hríbujú', majú počas týchto sedení rovnaké halucinácie. Majú rovnakú náladu, a vedia ju ovplyvniť aj ostatným v skupine.
"Problém je v tom, že človek je potom veľmi dlho aktívny a nemôže zaspať. Účinok je individuálny. Niekto si dal desať kusov a už bol ‚v tom'. Niekomu zase nestačilo ani sto, len ho potom bolel žalúdok," doplnil svojho kolegu 22-ročný Braňo. Za ďalšie negatívum ‚hubári' svorne označili prípady, ktoré sa bohužiaľ i stali - že sa už človek ‚nevrátil'.
"Sú to stavy medzi životom a smrťou, častejšie sa to však stáva z durmanu, ktorý je silne jedovatý a človek z neho môže oslepnúť," dokončili a dodali, že hríby, podobne ako iné drogy, človeku niečo dávajú a niečo berú. Ak sa to s nimi preháňa, dajú človeku toľko, že to nezvládne.
"Ja som po šiestich rokoch plakal, naraz som si uvedomil hrozné veci, mal som paranoje," vyznáva sa Braňo.
"Sme generácia ľudí, ktorí sa začínajú na svet pozerať inak. Veľa z nás si cez hríby nachádza svoj postoj k životu. Je nás stále viac a časť z nás to berie ako novú filozofiu, náboženstvo," dokončil.
"Do rúk to však nemôže dostať hocikto, zlý človek to môže zneužiť. Hríby ti poradia, ukážu ti cestu ako k dobrému, tak k zlému," dodal Milan.
Ako sme sa ďalej dozvedeli, mladí ľudia sa selektujú podľa typu drog, ktoré berú, do skupín. Ale halucinogény tvoria špeciálnu vetvu, ľudia, ktorí ‚šlapú' na halucinogénoch sú údajne súdržní, pravidelne sa stretávajú, zvlášť v menšom meste veľmi cítiť ich spolupatričnosť.
"Stalo sa nám, že sme sa ‚nahríbovaní' rozliezli po celom lese a po určitom čase sme sa naraz všetci stretli na jednom mieste," spomína si na zvláštnu príhodu Braňo.
‚Hubári' z celého Slovenska a viacerých miest (medzi inými aj z Košíc) sa na seba nakontaktovali a začali sa organizovať do skupiny. Ich zámerom je vytvoriť aj u nás obdobu amerického náboženstva. Stretávajú sa na kultových miestach v lesoch na miestach, kde sa kedysi robili staré slovanské rituály.
"Tieto miesta sú obdarené svojskou ‚silou'. Bolo by chybou užívať to v negatívne nabitom prostredí mesta. Pretože, keď si to dáš, uvidíš skutočnosť a pokiaľ si v meste, tak sa to môže obrátiť proti tebe," povedal na margo Milan.
A prečo práve huby? - spýtali sme sa, na čo Braňo zareagoval:
"Pretože sú to prírodné látky, nie sú chemicky vyrobené. Každý hríb sa viaže s určitým miestom. Tak, ako zbierajú bylinkári bylinky, tak aj huby sa zbierajú v určitých lokalitách, v určitom čase. Je to životný štýl, súhra s prírodou a rešpektovanie jej pravidiel. Teda aj využívanie darov, ktoré nám ponúka."
Čoraz viac ľudí na Slovensku je na drogách závislých. Natíska sa preto otázka, či nie je v súčasnej dobe nevhodné, prichádzať s takouto myšlienkou, keď nám pred očami ‚odchádzajú' predrogovaní ľudia?
Aj na to mali obaja chlapci prichystanú odpoveď:
"V Amerike je práve pod týmto náboženstvom zorganizovaných minimálne 100 tisíc ľudí. O všetkých vláda vie a môžu huby úplne legálne užívať, ale len na vybraných miestach a len ľudia zasvätení. Obdobu chceme vytvoriť i u nás, pretransformovať toto náboženstvo na naše pomery a pokúsiť sa o oficiálne uznanie. Sme si vedomí, že nielen napríklad v Košiciach sa vie strašne veľa ľudí k drogám dostať a nemajú s tým problémy ani štrnásťročné deti," ozval sa Milan. Podľa ich slov sa žiadna tanečná party nezaobíde bez extázy, rozmohli sa chemické drogy, ako je pervitín, ktorý sa dá ľahko vyrobiť aj v domácom laboratóriu a veľmi často sa šňupe kokaín. Zapíjanie tabletiek alkoholom, čo je vyslovene spôsob ako sa definitívne odrovnať, bežne praktikujú dnešní mladí. Výsledkom sú ľudia, ktorí stratili mieru a pohybujú sa v stereotypnom kruhu ako to zohnať, kde si to dať a ako to čo najviac urýchliť.
"Je to ako prilievanie benzínu do ohňa, život im horí podstatne rýchlejšie. Jednoducho, na slovo počúvajú svojho pána. A oheň je dobrý sluha, ale zlý pán. S takýmto postojom zásadne nesúhlasíme, sme zásadne proti tvrdým drogám a ich zneužívaniu," dokončili svorne chlapci.
Tieto argumenty vyznievali presvedčivo, aké svetlo však na ne vrhá pohľad odborníka? V tomto prípade sme oslovili primára košického Centra pre liečbu drogových závislostí, MUDr. Vladimíra Čapouna: "Musím priznať, že s užívaním lysohlávok sa stretávam ojedinele, momentálne máme na liečbe len jedného pacienta, ktorý s tým mal skúsenosti. S argumentami, že ide o prírodu a podobne sa najčastejšie stretávam u fajčiarov marihuany, ale rovnako by mohli hovoriť i užívatelia opiátov, kde ide o produkt maku, či kokaínu, vyrobeného z rastliny Koka. Pôvod všetkých drog je v prírodných látkach, ale to, že okolo nás existujú ešte neznamená, že sú všetky určené človeku," vyjadril sa MUDr. Čapoun. Ako nám ďalej povedal, spomínaná huba obsahuje kyselinu lysergovú, teda tú istú čo LSD. Je preto jedno či si dajú prírodnú hubu, alebo paperik s umelo vyrobeným LSD. Charakteristikou týchto látok je zmena vnímania, vidiny, mení sa obraz, farby, tvar.
"Podobne ako konope aj tieto drogy boli predmetom pozitívnej propagandy. Našli sa ľudia, ktorí vyhlasovali, že každý by mal zažiť tento mimoriadny zážitok čo mení pohľad na život. Riziko je však veľmi veľké a nestojí za to," pokračoval primár.
"Po prvé nie vždy sú halucinácie príjemné, ale aj keď príjemné sú, človek pod ich vplyvom môže ublížiť sebe alebo iným. Najväčšie riziko je však v duševných chorobách, ktoré môžu vzniknúť priamo pod vplyvom drogy alebo sa jednoducho prejavia už existujúce duševné poruchy, ktoré často trvajú už celý život. Stať sa tak môže už po jednorázovom užití," dokončil a ako na záver dodal, ide len o psychickú závislosť, ktorá však so sebou prináša priveľké riziko, pri ktorom argumenty o umelom poznaní zmyslu života neobstoja.
Autor: Klára VOYANCOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
