Olívia STRAPEKOVÁ & Marián KIZEK
Majster sveta v kickboxe kategória freestyle resp. musical forms, Roman Volák, počas svojich vystúpení púta pozornosť publika najmä vynikajúcou postavou a prepracovanou choreografiou, ktorej dominuje maximálna miera koncentrácie. Z Romana v priebehu cvičenia vyžaruje priam stoický pokoj. Azda i preto sme sa ho najskôr spýtali, čo ho dokáže najviac rozčúliť.
"Všetko!," hovorí košický rodák Roman so smiechom, no potom už vážnejšie dodáva, že najmä to, čo sa mu nepáči." Ak napríklad hovoríme o mojom športe (kickbox), na Slovensku sú dve asociácie kickboxu Slovenský zväz, ktorý funguje dlho-predlho a nová asociácia, ktorá existuje asi 34 mesiace. Minule ma pozvali robiť exhibičné vystúpenie normálne ma zaplatili, bral som to ako biznis, taký istý ako každý iný a od nás, zo Slovenskej asociácie, sa teraz rozčuľujú, že prečo som tam bol a že som tam nemal ísť. No a na to som sa ozaj naštval. Nuž a potom ma ešte vie rozčúliť, keď ľudia klamú."
Naopak najlepším relaxom sa preňho okrem kickoboxu najmä v poslednej stalo video, na ktoré je vraj 'maniakom', pretože denne si musí pozrieť aspoň dve kazety. Telka je tiež fajn, pričom najväčšiu radosť v nej mu neurobia priblblé argentínske telenovely, ale kvôli svojmu kúzlu osobnosti a humoru Helena Ružičková a z mužských tvárí Key Cook. Podobne vyberavý je aj v hudbe, kde si s ponuky anglickej MTV pospevuje pri skladbách od pomerne neznámych Sisqo, Pink a Montel Jordana. Z domácej tvorby ho zaujali najmä Iné Kafe a IMT Smile, no zrejme najväčší zážitok na ňom v poslednej dobe zanechala svojim koncertom zlatá slávica Jana Kirschnerová.
Kickboxerský majster sveta sa nám bez mučenia priznal, že veľa nečíta. Väčšinou si akurát tak listuje v rôznych odborných časopisoch, kde získava prehľad o tom, čo robia jeho najvážnejší súperi na svete. Vďaka svojmu športu veľa cestuje, no oproti iným známym ľuďom má jeho bedeker ešte dosť nepopísaných strán. "Keďže si výdavky za cestovanie hradím sám, alebo ich hradí klub, možnosti cestovania sú dosť obmedzené. Za oceánom som zatiaľ nebol, hoci sa chystám do Austrálie. Inak som bol napríklad aj v Kyjeve. I to je dosť ďaleko, všakže?," s typickým úsmevom na perách testuje naše zemepisné znalosti. Priznáva však, že najlepšie sa cíti doma. Teda pokiaľ si jeho mamka nezapáli cigaretku na dva ťahy. Keďže je priam "závislý" na čerstvom vzduchu, tento jej zlozvyk mu dosť vadí.
V čase nášho rozhovoru mal Roman za sebou ťažký deň. Kvôli jednému úradnú potvrdeniu zháňal duplikát maturitného vysvedčenia, ktoré sa mu kamsi zapatrošilo. Samozrejme, že sme sa tohto vyučeného mechanika strojov a zariadení nemohli nespýtať na jeho školské časy. "Nebol som práve usilovným žiakom. Veď už v štvrtej triede som mal tuším štvorku. Najmä matika mi veľmi nešla. Na strednej škole som sa ale polepšil. Možno to bolo aj tým, že sme na SOU strojníckom mali milú profesorku. Ak by sa mi niečo stalo veď šport sa predsa nedá robiť večne tak sa asi dám do tých monteriek. Neviem ako je na tom momentálne VSS, ale možno by som im aspoň pomohol...," tvrdí Roman Volák, no z vrodenej skromnosti už radšej nehovorí, kam by to strojári s jeho schopnosťami dotiahli...
V otázke míňania peňazí mú už dlhú dobu jasno. Hoci nie je prehnane šetrný, na druhej strane si korunky od seba kotúľať príliš nenechá. Momentálne šetrí na auto, pričom pri jeho kúpe nebude podstatná cena, ale kvalita. Ako športovec preferuje slušný šporťák, keď by určite nepohrdol novým BMW Z3. "Neviem však, či by to bola tá najvhodnejšia voľba na naše cesty... Ale našťastie na také fáro sa tak skoro nezmôžem.".
To je isto škoda, pretože keby sa Roman obajvil v košických uliciach práve v takomto autíčku, množstvo jeho obdivovateliek na meter štvorcový by sa rapídne zvýšilo. Pravda, to by príliš nepotešilo sympatickú plavovlásku Katku, ktorú občas môžete zazrieť aj ako asistentku pri jeho exhibičných vystúpeniach. "S Katkou to už spolu ťaháme šesť rokov. Predtým som poznal jej brata, s ktorým som chodil do školy. Raz sa Katka prišla pozrieť na náš tréning a tuším som práve vtedy skákal cez švihadlo. Neviem, či ju práve toto zaujalo, no potom sme sa začali pravidelnejšie stretávať. A hoci ona už po mesiaci hovorila bratovi, že to so mnou skončí, doteraz jej to nevyšlo..." Aj keď najmä z posledných slov Romanove fanynky mať radosť určite nemohli, nič im nebráni v tom, aby aj naďalej pokúšali šťastenu. Priateľka sa síce z prejavmi náklonnosti -násťročných obdivovateliek k svojmu milému síce zmierila, no svoj život by si vedela predstaviť aj bez nich. "No jasné, že fanynky sú... Nikdy však pred priateľkou neskrývam, keď mi od nejakej z nich príde list. Veď sa nemám za čo hanbiť! Uznávam však, že mám problém, keď Katka nájde taký list nájde, kde je napísané niečo také ako: posielam Ti milión pusiniek... Ale považujem to za úplne normálne."
Podobný vzťah ako k fanynkám má prekvapujúco aj k alkoholu, i keď sa hovorí sa, žeby sa mu športovci mali vyhýbať... "Tomu práve nerozumiem. Prečo by si aj športovci nemohli občas vypiť? Neviem, prečo sa všetci vždy pozastavujú nad tým, keď ma vidia s pohárikom v ruke. Osobne mi veľmi chutí napríklad vodka. Ale samozrejme, že to s ňou nikdy nepreháňam!"
To môžeme potvrdiť aj my, pretože Romana si dá teda "setsakramentsky" záležať na správnej životospráve. Už len to, že si na raňajky zvyčajne pochutí na dvojnásobnej dávke detskej výživy o mnohom svedčí. "Nerobím to kvôli tomu, že by som tak veľmi chcel, ale jednoducho to musím. Občas sa mi stane, že po ťažkom tréningu sa obsah môjho žalúdka rád ide 'prejsť' na čerstvý vzduch... Potom dlho, dlho nejem nič a väčšinou si dám až takú obedo-večeru."
Romanova mamka vraj fantasticky varí, takže sa jej synátor nemá nikdy problém kvalitne najesť. Z jej produkcie sa jeho najväčšej obľube teší kuracinka na prírodný spôsob so zeleninou a hranolkami.
Keď však niekedy pozvete tohto majstra sveta na obed, neodporúčame vám, aby ste mu na tanier položili niečo, čo i len trochu pripomína držkovú polievku. "Tú priam neznášam!," prebehnú mu po chrbte zimomriavky.
Ako sa nám Roman pochválil, od útleho detstva si doma vždy rád niečo ukuchtil pod zub. Najlepšie mu síce išla praženica, ale... "Bol som asi prvý Slovák, ktorý si asi pred 12 rokmi spravil gofru. Pôvodne to síce mala byť palacinka, ale sa mi veľmi nepodarila. Bola hrubá, zhora úplne spečená a zvnútra surová. Veľká škoda, že to nevideli profesionálni kuchári. Naskytol by sa im úchvatný pohľad...," dodáva so smiechom na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
