športovej verejnosti. Do NHL vletel ako torpédo, dnes patrí ku veličinám najkvalitnejšej hokejovej súťaže sveta. Pritom však ostáva skromným mladým mužom, ktorému nerobí problém prehodiť pár slov s každým okolo neho, či podpísať tričko chlapčaťu s rozžiarenými očami. Stretli sme sa ním v Bratislave, na 2. ročníku Euro Tel Easy Cupu, ktorý pripravila trenčianska spoločnosť Ibis Móda. Sadli sme si opodiaľ tenisových kurtov, kde prebiehali tvrdé tenisové boje medzi českými a slovenskými hokejistami a trochu sa porozprávali. Vážne a "nevážne". Tak, že po obojstranných salvách smiechu na nás neraz mierili zvedavé pohľady ľudí okolo.
*****
Ako hodnotíte sezónu, v ktorej Pittsburgh ledva preliezol do play off, v 1. kole vyradil Washington a bol v 2. kole vyradený Philadelphiou?
"Bolo to také striedavé. Neobišli ma zranenia, chýbal som v niekoľkých zápasoch... Klub celkovo? Myslím, že máme lepšie mužstvo na to, ako sme skončili. Mali sme totiž na to, aby sme došli ďalej. Naozaj som myslel, že máme šancu vyhrať Stanley Cup, čo sa nám však nepodarilo."
A čo vy osobne? Získali ste Art Ross Trophy, ceny pre najproduktívnejšieho hráča. Hart Trophy, cena pre najužitočnejšieho hráča, vám však unikla tesne. Podľa zámorských médií nespravodlivo. Víťazný obranca Chris Pronger zo St. Louis vás predbehol o jediný bod. Rozhodli vraj štyri novinárske hlasy, ktoré vás zaradili až na 5. miesto.
"Ja som si na takéto veci zvykol. Vždy, keď je anketa, tak sa tam objaví viacero názorov. A nikto nevie, ako to celé dopadne. Ide to doslova na všetky strany. Všetci vieme, že ankety sú také, aké sú. A preto by z nich nemal byť nikto sklamaný. Ja si však práve preto viac vážim trofeje, ktoré som si musel sám vybojovať. A trebárs aj preto mám rád tenis, pretože tam si to tiež musíš vyhrať sám."
V Pittsburghu je, okrem početnej českej enklávy, aj Slovák Róbert Döme. Aký je váš názor naňho z ľudského hľadiska či z hľadiska hráčskej perspektívy?
"Vychádzam s ním veľmi dobre. Je to vynikajúci chlapec a skvelý kamarát. Je pravda, že mal problémy dostať sa do prvého mužstva (Döme tak trávi veľa času v pittsburskej farme, v tíme AHL Syracuse - pozn. red.) a hrať v ňom, fakticky dostával šancu, keď sa niekto zranil. Keď však išiel hore a dostával sa na ľad, tak to mal ťažké. Keď sa totiž dostaneš na plochu na desať minút v zápase, a pritom musíš presvedčiť, lebo viac času nedostaneš. Ta tých desať minút musíš odviezť maximu. Takže v mnohom záleží na šťastí."
Má teda Döme šancu?
"Šancu má každý! Ťažko konkrétnejšie povedať. Stačí jedna dobrá sezóna, niekedy stačia dva dobré mesiace, urobíš si meno a už sa to s tebou vezie. Ale každý človek musí na sebe pracovať a nevzdávať sa! Musí bojovať! A samozrejme, aj psychicky sa pripraviť na tú príležitosť. Aby nesklamal."
Máte kontakty s inými slovenskými hokejistami? Telefonujete si trebárs s niektorým z nich? S kým vychádzate zvlášť dobre?
"Netelefonujem si, na to naozaj niet času. Je však niekoľko Slovákov, s ktorými som hrával vo federálnej šestnástke, sedemnástke či v juniorských výberoch. Napríklad Joži Stümpel či Ivan Droppa."
Sledovali ste Majstrovstvá sveta 2000 v Petrohrade? Čo hovoríte na Slovákov vo finále?
"Nevidel som ani jeden zápas, v Amerike sa totiž niečo také vôbec nevysiela. Ale samozrejme, dosť som o tom počul. Slováci? Dostať sa do finále, to je veľký úspech."
Zhruba pred rokom bežal s vami na internete jeden chat, v ktorom ste sa pre jedného fanúšika zo Slovenska vyjadrili, že Česko a Slovensko vo finále, to by bola bomba. Tá bomba v Petrohrade vybuchla. Ako hodnotíte tento česko - slovenský úspech?
"Myslím, že sa teraz ukazuje práve tá práca s mládežou, ktorá sa tu robila pred 10 - 15 rokmi. Je vidieť, že napriek koministickém systému, ktorý tu bol, sa tu v hokeji pracovalo dobre. Všestci tí hráči, s ktorými sa vtedy pracovalo, dnes hrajú dobre. A možno to nie je tým. Možno je to práve naopak, neviem. Hráči možno teraz vidia, aké možnosti sa im otvárajú, preto na sebe viac pracujú. Zistili, že keď budú dobrí, môžu ísť do cudziny a dobre si zarobiť. V komunistickej dobe to tak nebolo. Keď však teraz hráči v Čechách a na Slovensku vidia na hráčoch, ktorí sú vonku, aké zarábajú peniaze, tak to je poriadna motivácia. Alebo keď vidia možnosti týchto hráčov. Vidieť to na posledných desiatich rokoch - českí a slovenskí hráči sa neustále zlepšujú a zlepšujú."
Ciele Pittsburghu a vás do ďalšej sezóny? Čo príprava?
"Príprava v kempoch začína v septembri. Čo sa týka cieľov, tie sú jasné. Ako stále - maximum."
Vráťme sa trochu ku vaším začiatkom v NHL. Mali ste byť v roku 1990 draftovaný do Philadelphie. Skončili ste v Pittsburgu, lebo Phila o vás nakoniec neprejavila záujem. Na drafte v Québecu si zvolila Mike Ricchiho...
"No, ináč s Philadelphiou už bolo všetko dohovorené. Ja som mal byť draftovaný práve tam. Vo Philadelphii bol manažérom Bobby Clarke, práve s ním bol ten dohovor. Ale deň pred draftom ho vyhodili, išiel do Minnesoty. Keby sa to nestalo, tak verím tomu, že som vo Philadelphii."
Dnes si v Philadelphii trhajú vlasy... Ako to hodnotíte vy? V Pittsburghu je vám vraj veľmi dobre, Philadelphia je naopak známa tým, že v nej nie sú zvlásť ústretoví voči Európanom, preferujú Kana ďanov a Američanov.
"Určite, jednak to, jednak si zakladajú na štýle, ktorý sa tu stále hral. Tam sa hrá fyzicky. Sú tam samí postavami veľkí hráči. Podľa toho si aj vyberajú nví. Nemáš dva metre, nie si vhodný pre Philadelphiu."
Jaromír Jágr, Martin Straka, Jan Hrdina, Robert Lang, Josef Beránek, Jiří Šlégr, Michal Rozsíval, najnovšie bol draftovaný Roman Šimíček, tréner Ivan Hlinka. Kedy sa Pittsburgh Penguins premenujú na Czech Republic Penguins?
"(Smiech). Vyzerá to tak, že už čoskoro! Ale vážne, klub sa samozrejme určite nepremenuje. V každom prípade tu však českí hráči prichádzajú, darí sa im tu. No, aj ke´d ich tu je naozaj až moc."
Ako prijímajú túto skutočnosť fanúšikovia Penguins? Hovoria niečo v štýle, tí naši Česi?
"Záleží na tom, ako sa darí. Ľuďom je v podstate jedno, kto tam hrá, len nech sa darí. Môže tam byť hoci Mongol či Maďar, nad tým sa nikto nepozastaví, len nech sa vyhráva. Obávam sa však, že keby sa maximálne nedarilo a nedostali by sme sa do play off, tak by to bolo dosť kruté a po Čechoch by sa parádne vybielilo. (Smiech)"
Ako sa odreagujete po náročných zápasoch? Trebárs hlavne po tých, v ktorých Pittsburgh neuspeje.
"V NHL sa hrá toľko zápasov, že na žiadne odreagovanie nie je jednoducho žiadny čas. Či sa darí, alebo nie, musíš hrať ďalej. Lebo hneď nasleduje ďalší zápas, v zámorí sa hrá každý druhý deň. Navyše... Keby som sa mal nejako zamýšľať nad tým, prečo nejaký zápas nevyšiel, tak by som sa musel trápiť dva mesiace, čo je absolútna blbosť. Na druhej strane to však, s tým množstvom zápasov, má jednu obrovskú výhodu. Ak sa zápas nevydarí, máš možnosť zabudnúť, pretože ďalšiu príležitosť máš už o dva dni."
Jágr a Kladno? Je to nekonečná srdcovka?
"Vyrastal som tam, v lete tam žijem. Určite nevravím, že je to najlepšie miesto pre život. A nevravím, že je to najlepšie miesto na hranie hokeja. Ten vzťah medzi Kladnom a mnou však určite je, sú tam totiž veci, na ktoré sa nezabúda. Keď som v Kladne, som veľmi šťastný. Navyše otec tam v klube robí šéfa hokeja."
Neuvažujete nad niečim takým, ako spravil Mario Lemieux v Pittsburghu. Za Penguinov hrával, teraz do klubu vložil peniaze, stavia ho na nohy...
"To sú však dve rozdielne veci! Keď sa na to celé pozriem ako biznisman, tak vám odpoviem takto - v Amerike sa na športe zarába, tu sa však prerába. Takže, keď bude toľko peňazí, že by ich strata nevadila, tak je všetko možné. V Amerike sa to však nazýva biznis, tu je to sponzorstvo."
Máte v Amerike čas na nejaké hobby?
"Užívam si počas voľného obdobia medzi sezónami. V lete. V zime hrám hokej, vtedy odpočívať nemôžem. Na hobby nie je čas. To sú zápasy a cestovanie."
Vyjadrili ste sa, že máte rád Elán. Ako ste na tom s diskografiou tejto kapely?
"Mám všetky ich pesničky. Myslím, že ak by takéto kapely, ako Elán, Team či Míro Žbíro mali možnosti a financie, na to, aby išli do cudziny, a mali možnosti tam spievať po anglicky, tak by určite dokázali viac, ako dokázali. Mali však smolu, že sa narodili tu. Pretože češtinou a slovenčinou hovorí len 15 miliónov ľudí. Pesničky, ktoré majú, sú však výborné."
Spýtal by som sa na inú kapelu. V jednom rockovom časopise sa raz mihla fotografia, na ktorej bol Jaromír Jágr a pri ňom Lars Ullrich, James Hetfield...
"Metallica! Ha, ha... Tak to bolo v období, keď som v Pittsburghu začínal. Asi pred šiestimi rokmi. Pozvali ma do svojho štúdia, hlavne preto, že sú sami veľkí fanúšikovia hokeja. Chodia, pokiaľ môžu, na každý jeden zápas."
Metallicu ste počúvali aj v 80. rokoch, alebo len v 90. rokoch?
"Ja len v deväťdesiatych. Aaach... (Smiech) Už viem, o čo ide. Mne je cudzí taký nárez, aký hrali chlapci z Metallicy predtým. Vačšinou však všetky kapely zmenili svoj štýl a nerezali do tých gitár tak ako v 80. rokoch."
Metallica bola práve preto, že "zmäkla", či podľa inách skomercionalizovala sa, strašne kritizovaná.
"Kritizovali to ľudia, ktorí mali radi ten tvrdý štýl. Na druhej strane však uspokojili množstvo ľudí, ktorí mali radi to nové. Ináč, ako sa hovorí, metalové kapely dokážu zahrať najlepšie ´ploužáky´."
Vaše vlasy, ktoré siahali až po číslo 68, súviseli s Metallicou, metalovou hudbou?
"Nie, nie... V tej dobe som sa len snažil vyniknúť inak. Ešte som to nevedel hokejovo (smiech), tak som sa snažil upútať pozornosť ľudí takto. Zaujať ináč. Nakoniec, mal som len osemnásť rokov. No, a keď si ma ľudia takto zapamätali a aj tie vlasy ma spravili populárnym, tak prečo by som to mal strihať? Terau nadišla iná doba, dospel som, na svet sa dívam inými očami, ako v tých časoch... no, dospel som."
Keď si zoberiete Andreu Verešovú, nezauvažovali by ste nad slovenským občianstvom? Nastupovali by ste za reprezentáciu Slovenska...
"Ha, ha, ha! Tak slovenské občianstvo? Ja neviem, nie žeby nie... Stať sa môže všetko. (Smiech) Keď by som však mal hrať za Slovensko (smiech), tak to by bol na mňa vyvíjaný veľký tlak, Slováci by očakávali veľké výkony. Bolo by to veľmi zložité. Nedarilo by sa a oni by hovorili - aha, ten blbý Čech nám to kazí, bez neho sme mohli vyhrať!"
Pozrite sa však na to z inej strany. Česi majú tri zlaté z MS, zlato z olympiády z Nagana. Viac už získať nemôžu, zas by to mohlo byť maximálne len zlato. To znamená, že český hokej už bude len stagnovať (tu sa už Jágr doslova rehoce)... Zatiaľ čo slovenský hokej ide prudko hore, 10. miesto, 7., 5., teraz striebro z Petrohradu...
"Aha, takže takto... Ja by som teda prišiel a akurát zlízol smotánku, však? No, to by šlo. Len neviem, či by sa to nevrátilo. S tými umiestneniami... No, ale či by to vôbec šlo, či by sa to dalo, oficiality, papierovanie, viete ako..."
No, myslím, že v prípade Jágra by sa rozhýbali aj tradične rýchli slovenskí úradníci...
"No dobre, ale potom by som to mal zložitejšie v Čechách. To by som sa rovno mohol odsťahovať do Bratislavy."
Keď sme pri sťahovaní, kde budete s Andreou bývať. Na Slovensku či v Čechách?
"Ha, ha, ťažko povedať... Najlepšie asi bude mať jeden "barák" tu a jeden v Čechách!"
Z vášho terajšieho hľadiska záludná otázka. Kde sú krajšie dievčatá? Na Slovensku či v Českej republike?
"(Smiech) Najkrajšie sú v Česko - Slovensku! Ja to však poviem takto - pekné "holky" nájdeš všade. V Mongolsku, v Čechách i na Slovensku. Jasné, v Čechách a na Slovensku sú zvlášť pekné, krásne, povedal by som, že v tomto smere máme naozaj dobrý priemer. Pekné sú však všade, ide však aj o to, ako sa na to pozrieš. Záleží totiž na tom, čo to je krása. Každý sa na to pozerá inak. Navyše, časom každý zostarne, takže si logicky ceníš iné vlastnosti, ako krásu. Na tú už toľko nepozeráš. Môžeš mať doma vedľa seba krásavicu, ale aby si sa s ňou stále hádal, či musel variť a upratovať, tak to by ťa prešla po dvoch týždňoch."
MT: Vizitka Jaromíra Jágra
Dátom/ miesto narodenia: 15. február 1972/ Kladno
Výška/ váha: 188cm/ 103 kg
Vzdelanie: Stredná priemyselná škola stavebná
Stav: zatiaľ slobodný
Klub: Pittsburgh Penguins
Draft: 1990 - v 5. voľbe
Číslo dresu: 68
Predchádzajúci klub: Poldi Kladno
Prvý zápas v NHL: 5. októbra 1990 (vs. Washington Capitals)
Prvý bod a gól v NHL: 7. októbra 1990 (vs. New Jersey Devils)
Celková bilancia v NHL (1990 - 2000): základná časť -725 zápasov/ 387 gólov/ 571 asistencií (958 bodov), play off 131 zápasov/ 69 gólov/ 79 asistencií ( 148 bodov)
Úspechy: víťaz Stanley Cupu s Pittsburghom Penguins (1991, 1992), víťaz ZOH v Nagane s Českou republikou (1998), držiteľ Hart Trophy 1999, Art Ross Trophy 1995, 1998, 1999, 2000, Lester B. Perason Award 1999, 2000, člen prvého All-Stars tímu NHL 1995, 1996, 1998, 1999, 2000.
Hobby: počítače (internet denne, hry - s výnimkou NHL 1999, NHL 2000), hudba
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
