Sľubovali zábavu, no namiesto nej zrazili kamaráta na zem
Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 32. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Zlosť na dcéru si otec ventiloval na zaťovi" sme priniesli príbeh, ktorého hlavnými aktérmi boli zať a jeho svokor.
Bol obyčajný aprílový deň, keď sa vo dvore rodinného domu strhla búrka. Ručičky hodín ukazovali 19.30 hod., keď sa do seba pustili svokor so zaťom. Začali hádkou, ktorá však pričinením svokra, inak 64-ročného invalidného dôchodcu, prerástla do útoku. Svokor si na chvíľu odskočil a vrátil sa vyzbrojený nožom so 7 cm čepeľou. Bodol ním zaťa do hrudníka medzi druhé a tretie rebro. Spôsobil mu ranu, z ktorej sa Martin S. liečil 10 dní. Podľa znalca mal poškodený veľké šťastie, lebo nechýbalo veľa a útočník mu mohol pretrhnúť cievu pod kľúčnou kosťou, následkom čoho by došlo k silnému krvácaniu horného laloku alebo medzirebrovej tepny.
"Ja som sa pred zaťom len bránil. Hádali sme sa a on ma bil rukami kade zasiahol. Vbehol som do komory, že si zoberiem nejakú metlu, aby som sa mohol brániť, a vtedy som zbadal na stoličke nôž. Vzal som ho a vrátil som sa s ním na dvor. Zať ma začal opäť napádať. Zahnal som sa nožom po jeho ruke. Nevidel som, že som ho zasiahol do hrude. A mohol sa aj sám napichnúť na nôž. Ja som ho nenapadol, len som sa bránil," argumentoval obžalovaný. Niečo iné však tvrdil jeho zať. "Svokor mi najprv vulgárne nadával a potom, keď sa vrátil s nožom, bodal ním smerom ku mne. Ustupoval som pred ním dovtedy, kým som sa nedotkol nárazníka auta, ktoré tam stálo. To na chvíľu odpútalo moju pozornosť. Pootočil som sa a vtedy ma svokor zasiahol do hrude," opísal ako došlo k jeho zraneniu Martin S.
Svedkom incidentu bola i dcéra obžalovaného, manželka poškodeného. Videla, ako sa chlapi medzi sebou hádajú, i to, že sa jej otec oháňal rukami a manžel pred ním ustupoval. To, že ho jej otec pichol, zbadala až vtedy, keď mu košeľu na hrudi zmáčala krv. Manžel jej vzápätí aj povedal, že ho jej otec pichol. Tým sa to však pre mladú rodinu neskončilo. Na druhý deň sa hnevom opantaný dôchodca vyhrážal, že všetkých pozabíja. V ruke držal palicu a dcéra bola presvedčená, že by to, čo sľuboval, mohol aj splniť. Nečakala, čo bude ďalej, ale zavolala políciu...
Priťažujúcou okolnosťou pre horkokrvného starkého bola skutočnosť, že svojim konaním mohol zaťovi spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Nedošlo k nej len vďaka tomu, že poškodený mal oblečenú koženú bundu, košeľu a tielko. Odev tak zabránil hlbšiemu preniknutiu noža medzi rebrá. Súd neuveril obrane obžalovaného, že to bol zať, ktorý na neho útočil a on sa len bránil. Z výpovede jeho dcéry bolo zrejmé, že otec bol nahnevaný, pretože sa s ňou pred incidentom pohádal. Obžalovaný nevedel ovládať zlosť kvôli tomu, že si jeho prvorodená dovolila vysadiť v záhrade zemiaky bez toho, aby ho požiadala o súhlas...
Tu sa náš príbeh skončil a vy, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár, ste nám mali napísať, za aké trestné činy dostal horkokrvný dôchodca tzv. úhrnný trest. Ako pomôcku sme uviedli, že boli dva a jedným z nich bolo násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Pýtali sme sa vás, či viete, ktorý bol ten druhý?
Do redakcie sme dostali 99 odpovedí, z ktorých 72 bolo správnych, presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že tým druhým trestným činom bolo úmyselné ublíženie na zdraví. Načim ešte uviesť, že podľa zákona sa tohto trestného činu dopustí ten, kto "inému úmyselne ublíži na zdraví", resp. "úmyselne spôsobí na zdraví ťažku ujmu."
SVOJE NEGATÍVNE EMÓCIE MAL DRŽAŤ NA UZDE!
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme.."
Marián BURÍK z Ilavy: "Obžalovaný Štefan N., svokor napadnutého, dostal trest aj za ublíženie na zdraví. Bohužiaľ, intolerancia v našich slovenských rodinách nadobúda čoraz väčšie rozmery. Neochota pochopiť a tolerovať blížneho, ako aj ničím neodôvodnená závisť rodičov k svojim dospelým potomkom a k ich životným partnerom sú príčinou vzájomných svárov". Monika ROZEKOVÁ z Košíc: "Myslím si, že druhým trestným činom, za ktorý Štefan dostal trest, bolo to, že klamal pod prísahou. Tvrdil, že bitku začal Martin a on sa len bránil, i keď v skutočnosti to bolo naopak." Pavol BOŽÍK, ml. z Trstenej: "Druhým trestným činom, z ktorého bol dôchodca obvinený, bolo úmyselné ublíženie na zdraví. A opäť mi neostáva nič iné, iba tvrdiť, že niektorých ľudí by nemali púšťať z obojka, pretože sú pre spoločnosť nebezpeční."
Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Dnes si mladí vôbec nevážia rodičov. Predtým to bolo iné… Samozrejme, svokor, ktorý napadol zaťa je vinný, ale ale vinná je aj jeho dcéra, keď sa nezastala svojho otca." František GRANTNER z Čane: "Dcéra obvineného predsa jasne videla, že otec sa nebráni, ale naopak, zaháňa sa s nožom v ruke na zaťa. To znamená, že keď otec aj pichol, určite to neurobil v sebaobrane. A môj názor? Jednoznačne z toho vyplýva obvinenie z pokusu trestného činu vraždy. V neprospech obvineného totiž hovorí aj to, že hneď na druhý deň po incidente sa vyhrážal rodine poškodeného, že ich všetkých fyzicky zlikviduje." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Druhým trestným činom bolo ublíženie na zdraví. Ja by som vo funkcii sudcu zvažovala aj trestný čin vraždy. Nebrala by som vôbec do úvahy, že obžalovaný má 64 rokov. Pri spáchaní úmyselného trestného činu nezáleží na veku, ale na tom, ako bol spáchaný."
Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Ak sa nevedia dohodnúť rodičia s deťmi, môžeme sa čudovať, že sú nezhody medzi susedmi, národmi, rasami? A pritom, aj v tomto prípade išlo o banálnu vec zasadenie zemiakov bez súhlasu otca. Pokoj by mal zavládnuť najskôr v rodinách, lebo len tak môže zavládnuť v širokých vrstvách ľudstva." Štefan GURA z Moldavy nad Bodvou: "Dôchodca sa jednoznačne dopustil vyhrážania sa skupine osôb a telesného ublíženia svojmu zaťovi kuchynským nožom. Za tieto činy by ho sudca mal odsúdiť." Miroslav MAGER z Rešova: "Obžalovaný spáchal aj trestný čin ublíženia na zdraví... Pred vynesením rozsudku by mal však sudca ako invalidnému dôchodcovi dať preskúmať jeho zdravotný stav a až tak vyniesť nad ním spravodlivý ortieľ."
Dagmar BECKOVÁ z Košíc: "Bitkár dedo si podľa mňa vyslúžil podmienečný trest. Žiaľ, počty nezhôd v rodinách stúpajú, čo je veľmi smutné a nepríjemné. Faktorov je viac, a to nedostatok finančných prostriedkov, nezamestnanosť, bytová otázka." Štefan RUŽIČKA z Trnavy: "Obvinený horkokrvný dôchodca dostal trest za trestný čin násilia proti jednotlivcovi (zaťovi) a za vyhrážanie sa skupine občanov."
Ján BOČKAY z Košíc: "Usvedčili ho poškodený a jeho manželka. Nesmel pri nutnej obrane použiť nôž, keďže bol napadnutý holými rukami." Miroslav HENCOVSKY z Vranova nad Topľou: "Obmedzovanie osobnej slobody! Takto by sa dal charakterizovať uvedený prípad. Čo vyhrotilo neznášanlivosť svokra voči zaťovi? To je ukryté v ich svedomí." Katarína RÁKOCIOVÁ z Hozelca: "Išlo tu o úmyselné ublíženie na zdraví. Aj vyhrážku, že všetkých pozabíja, by som charakterizovala ako trestný čin. Mám nápad: Nech si ktorýkoľvek rodič vymení pozíciu tak, že on bude synom a syn bude ním, ktorý by mu ako ženatému dirigoval čo a ako. Ani jednému rodičovi by sa to určite nepáčilo. Teda, vzdajme si úctu, ale žijme svoj život."
Mária REPASKÁ z Košíc: "Horkokrvný pán dostal trest aj za ublíženie na zdraví. Aj keď hnevom opantaný, mal svoje negatívne emócie, vyplývajúce z narušených rodinných vzťahov, držať na uzde. Je viac než smutné, že také niečo sa deje medzi osobami, ktoré sú si najbližšie." Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "Štefan N. bol obvinený aj z trestného činu ublíženia na zdraví. Mohlo to, samozrejme, skončiť aj hrošie, teda smrťou zaťa, ale to už by bol iný trestný čin. Vražda!" Eva GALDÍKOVÁ z Rimavskej Soboty: " Je to veľmi smutný príbeh. Už aj preto, že takmer vyhasol život mladého muža pre nenávisť jeho svokra." Pavol KOVALÍK z Košíc: "Myslím si, že okrem trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi tu išlo aj o trestný čin výtržníctva. Viem si predstaviť, aký to môže byť život, ak mladá rodina žije v strese a pod neustálym psychickým tlakom. Na dedine sú takéto prípady rodinných nezhôd vypuklejšie ako v meste, lebo rodinné domy sa stavajú aj dvoj-troj-generačné."
Stanislav ŠKRABÁK z Ivánky pri Nitre: "V rodinách, kde žijú rodičia manželov v spoločnej domácnosti, sa vyskytujú podobné incidenty a konflikty najmä z dôvodu zlej ekonomickej situácie. Ide o dve odlišné generácie, ktoré často medzi sebou nenachádzajú porozumenie, ale vždy by mal zvíťaziť zdravý rozum, lebo násilie plodí vždy len násilie." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "V danom prípade súd uznal invalidného dôchodcu vinným aj z trestného činu ublíženia na zdraví. Ak by som ja mala na sebe talár, tak by som súdila rovnakým spôsobom, ale i napriek tomu si myslím, že silne narušené rodinné vzťahy by mal okrem orgánov činných v trestnom konaní riešiť aj psychológ. A tiež obecný úrad. Nie však nariadením, ale porozumením a láskou. Liečia nielen lieky, ale aj dobré slovo." Zdenka KÁNTOROVÁ zo Ždane: "Z článku usudzujem, že bodná rana bola blízko kľúčnej kosti, teda bodnutie muselo smerovať zhora. V takomto prípade sa poškodený nemohol napichnúť a bol to jednoznačný útok. Ľutujem všetkých ľudí, ktorí musia žiť v takomto prostredí. Jeden agresívny násilník, ktorý nie je spokojný s vlastným životom a nevie čo so sebou, pokazí život všetkým okolo seba."
Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Obžalovaný dostal úhrnný trest za násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi (ohováranie, vyhrážnie sa, opľuvanie) a za ublíženie na zdraví (ťažké). Keď to tak škrípe v rodine, medzi najbližšími, ako to môže ísť v dedine, regióne a vôbec v štáte? Ako sa na nás môže pozerať Európa? Život sa skladá aj z takých malých zrniečok. . . " Peter CSUDÁKY z Košíc: "Pod kauzu sa podpísala neznášanlivosť. Mala by tu však platiť zásada, že múdrejší ustúpi. Keďže však starší nechcel byť múdry, doplatil na to mladší. Súd uznal vinným svokra, ale trest by si zaslúžili aj dcéra a zať." Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Darmo sa obvinený obhajuje, že sa iba bránil, keď ho vlastná dcéra usvedčila, že odišiel preč a priniesol si nôž. To nebola adekvátna obrana voči bezbrannému zaťovi." Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "V uvedenom prípade ide o dosť nepekné spolunažívanie ´vlastných´ medzi sebou. Nečudujme sa potom, čo sa to deje! Starší pán si to mohol uvedomiť a nechať priestor mladým. Nech si trest odpyká podľa spravodlivosti!" Denisa HOLEČEKOVÁ z Košíc: Jednoznačne tu išlo o trestný čin ublíženia na zdraví. Súd neuveril obrane obžalovaného, že to bol zať, ktorý na neho útočil a on sa len bránil. Z prečítaného je zrejmé, že o nutnej obrane nemohla byť ani reč."
TRIDSIATY ŠTVRTÝ SÚŤAŽNÝ PRÍBEH
"Necítim sa vinný, ja som s poškodeným vôbec neprišiel do kontaktu," argumentoval pred súdom Libor M. Tohto mládenca a jeho kamaráta Pavla F. z Košíc obžaloval prokurátor z trestného činu lúpeže. Dopustili sa jej v jedno skoré májové ráno v areáli futbalového štadióna. Tam prekvapili nič netušiaceho Viliama S. tak, že Libor mu vykrútil ľavú ruku za chrbát a Pavol ho stiahol na zem. Keď ich obeť dopadla na kolená, prehľadal jej vrecká. Neboli veru prázdne, Vilo v nich mal l 200 korún. . .
V prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní Libor M. poprel spáchanie žalovaného skutku. "V to ráno som zacúval autom do areálu štadiona. Bol so mnou spoluobžalovaný a ešte ďalší kamarát. Na štadióne sme zbadali známeho. Vystúpil som z auta spolu s Pavlom, ja som dolieval vodu do chladiča, zatiaľ čo on šiel za Viliamom S. Ešte predtým sme sa rozhodli, že ho pozveme na zábavu do Košíc. Počul som, ako sa tí dvaja rozprávajú, nepostrehol som však, že by mali medzi sebou nejaký konflikt. Nebol som pri nich celý čas a neviem o čom sa rozprávali, lebo som bol pri aute," tvrdil Libor. Jeho spoluobžalovaný Pavol to, čo sa stalo, opísal inak. "Z auta som vystúpil spolu s Liborom a obidvaja sme išli k Viliamovi S. Ja som cestou k nemu trošku zaostal, pretože som si musel zaviazať šnúrku na topánke. Keď som sa postavil, zbadal som, ako Vilo odsotil Libora. Priskočil som k nemu a stiahol som ho na zem. Spadol na kolená... Vtedy mu Libor začal prehľadávať vrecká. On sa asi zľakol, lebo sám vybral 70 korún a nejaké drobné. Zobral som mu ich z ruky, ale drobné mince som mu nechal. My dvaja sme sa potom vrátili do auta, kde mi Libor ukázal stokorunáčku. Povedal, že ju našiel vo vrecku riflí poškodeného," tvrdil pred vyšetrovateľom Pavol. Na pojednávaní pred súdom však svoju výpoveď zmenil v tom zmysle, že ani on, ani Libor, Viliamovi žiadne peniaze nevzali. "On sám mi ponúkal peniaze, no ja som mu ich vrátil," presviedčal súd Libor. A čo na to spoluobžalovaný? "Hovorí pravdu, a ešte chcem povedať, že mi v aute neukazoval žiadnu stokorunáčku," tvrdil Pavol bez mihnutia oka. Rozpory vo výpovediach nevysvetlil ani jeden z nich žiadnym hodnoverným argumentom, o ktorý by sa pri rozhodovaní mohol oprieť súd.
Obidvoch viťúzov však usvedčoval poškodený. Ten, vzápätí po tom, čo ho odľahčili o 1200 korún, nelenil a utekal oznámiť na políciu, že ho tí dvaja okradli. Opísal aj to, ako k tomu došlo. Pri konfrontácii s obžalovanými sa už však k tomu čo sa stalo, vyjadriť odmietol. Na pojednávaní bolo očividné, že sa snažil pomôcť obžalovaným z kaše, do ktorej sa jeho olúpením dostali. "Nenapadli ma, iba si odo mňa pýtali peniaze na benzín Ja si už ani nepamätám, či som im ich dal, alebo nie. Mal som vypité, to preto som šiel hneď na políciu, že mi niekto ukradol peniaze. Neuviedol som ani mená páchateľov, pretože som ich nevedel opísať. Povedal som len, že mali bielu škodovku. Neskôr som chcel všetko stiahnuť späť, pretože som si nebol istý ako sa to stalo," vykrúcal sa pred súdom poškodený.
Pred senát však predstúpil aj lekár, ktorý Viliama po nakladačke ošetril. Potvrdil, že utrpel len ľahký úraz a to pomliaždenie a odreniny ľavého kolena, ale aj to, že keď sa Viliama opýtal, čo sa mu stalo, tak mu povedal, že ho dvaja mládenci okradli a zbili. . . Tu sa náš príbeh končí. Jeho pointu máte možnosť dopísať vy, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Napíšte nám, či súd uveril zmeneným výpovediam obžalovaných, ktorí sa najprv snažili posunúť vinu jeden na druhého, zatiaľ čo na pojednávaní sa spolu s poškodeným tvárili, že sa vlastne nič nestalo. Čo myslíte, ako vyhodnotil ich zmenené výpovede senát? Uznal dvojicu kamarátov vinnými z trestného činu lúpeže alebo nie? A ozaj, akoby ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním?
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 27. júla.
Autor: mar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
