že sú veľmi svojrázni, žijú osobitým a uzavretým životným štýlom. Od nikoho si nenechajú "kafrať" ani do dediny, ani do rodiny... Modrookí Lendačania s plavými vlasmi sú do roboty ako draci, rozumejú prácam v lese, vyznajú sa do koní, súkromné hospodárenie tu nikdy celkom nezaniklo. Remeselná zručnosť, vytrvalosť a neobyčajné nasadenie pri práci mnohým z nich otvorilo dvere do susedných krajín, kde má dobré remeslo, ak nie zlaté, tak určite plnšie dno.
Výbušný temperament domácich vraj súvisí s pôvodom Lendačanov, ktorí sú potomkami bojových Vikingov z ďalekého severu. Legenda je na svete, ale reálny základ jej podľa historikov chýba. Historické pramene, ktoré v Lendaku starostlivo zbiera Ľubomír Mačko, hovoria o slovanskom pôvode dedinky. Skromný počet obyvateľov pôvodnej obce Ruda koncom 13. storočia údajne doplnili nemeckí kolonisti, a tak vznikol základ obce Lendak. Nemecká kolonizácia Spiša súvisela s vyľudnením krajiny po tatárskych vpádoch, bol to širší a cieľavedomý proces, ktorý dlhodobo ovplyvnil národnostné zloženie obyvateľov regiónu. Povesť o svetlovlasých Vikingoch konkuruje historkám o Bielych Chorvátoch, balkánsky kmeň sa vraj usadil v Malopoľsku. Bez ohľadu na to, či Lendačania pochádzajú z Balkánu alebo studeného severu, jedno je isté - nevymrú ani po meči, ani po praslici. Najväčšia dedina Kežmarského okresu má vlastnú matriku, ročne tu pribudne okolo sto detí, preto aj územný plán počíta s výstavbou viac ako 300 nových domov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
