vďaka ktorým si kapelu so stredného Slovenska zapamätali o čosi lepšie. Na svoje stabilné miesto kapela po malej kríze nadviazala opäť. Nasledujúci rozhovor vznikol pri príležitosti vydania ich tretieho albumu z názvom Try, kedy sme vyspovedali gitaristu Mária a bubeníka Rada.
Chalani, odkiaľ vlastne ste, a kto všetko tvorí vašu zostavu?
Mário: "Najnovšie CD-čko bolo natočené ešte v pôvodnej zostave, ale koncom minulého roka dvaja zakladajúci členovia odišli, pomaly prestávali mať záujem o hranie. Z pôvodnej zostavy som zostal ja a spevák Boris, ktorý je z Dolného Kubína. Prizvali sme si ešte tuto Rada zo Žiliny, ktorý hrá na bicie a konkurz na basovú gitaru vyhral Vlado z Martina."
Fungujete už osem rokov, hladinu naposledy rozbúril singel So mnou a potom nastalo ticho. Pred búrkou?
Mário: "Koncom roku 97 sme mali v kapele najväčšiu krízu, keďže náš druhý album nebol firmou Polygram dostatočne prezentovaný a to nás nielen psychicky potopilo. Vtedy sme polemizovali, či pôjdeme ďalej alebo nie. Dohodli sme sa, že nahráme ešte jeden singel (So mnou), ten sa na naše prekvapenie ujal, čo nás postavilo na nohy a povedali sme si, že ideme ďalej."
A nahralo sa vaše tretie CD...
Mário: "Bolo to v júni 1999 a keď sa nahralo, zaslali sme ho do všetkých možných vydavateľstiev na Slovensku. Ich podmienky sa však nedali akceptovať, niektoré boli až pod úroveň. Nakoniec sme zostali bezradní, ale mali sme šťastie, keďže sme stáli na správnom mieste v správny čas. Na Silvestra sme totiž hrali v Žiline na námestí, kde si nás všimol Rasťo Lehocký, človek známy z 'éteru' a ponúkol nám spoluprácu. Spoločne s rádiom Žilina založil úplne nové vydavateľstvo Slovakia rekords, kde sa náš album nakoniec vydal, ako ich prvotina."
A čo krst?
Rado: "Keďže Slovakia rekords sa špecializuje výlučne na vydávanie slovenských interpretov, i náš krst sa niesol v tomto duchu. Podávala sa slovenská borovička, halušky a voda z mŕtveho ramena Dunaja, ktorou sa krstilo. Krstným otcom bol futbalista Dušan Tittel. Krstnou mamou Miška Marienková."
Ste na scéne už nejaký ten piatok, čo je vašim najsilnejším hnacím motorom?
Rado: "Pokiaľ by sme to chceli robiť kvôli peniazom, už dávno by sme sa na to boli vykašľali. Je to výlučne srdcová záležitosť.
Mário: "Toto je moje miesto na Zemi, hrať v kapele, iné robiť ani nechcem a možno ani neviem, hahaha."
O čom je Aya - trojka po hudobnej stránke?
Mário: "Na albume s názvom Try sú stále typické 'ayácke' pesničky, teda príjemné rockové a melodické. Ale nájdete tam i balady a bigbítové odpalováky. Sme rockeri telom i dušou. Po textovej stránke to nie je len o láske a babách, ale zamýšľame sa i nad vážnejšími témami, ako je vojna v Juhoslávii a podobne. Vadí nám, a v textoch to počuť, že o dianí vo svete rozhoduje pár idiotov a doplácajú na to masy ľudí."
Rado: "Nehovoriac o celosvetovom mamone, o tom je i pieseň Aj tak skončím pod zemou, na ktorú je natočený klip. Ukazuje našich politikov v pravom svetle."
Na obale CD-čka je anglický buldog, skrýva sa za tým nejaká metafora?
Mário: "No, áno, totižto pes je krásnym príkladom vernosti, nehovoriac o tom, že je to najlepší priateľ človeka. A keby sme my ľudia boli aspoň takí priateľskí, ako sú psi k nám, žilo by sa nám lepšie."
Čo plánujete?
Mário: "Na jeseň by sme chceli obehnúť kluby a koncertovať. Najviac sa tešíme na východ, pretože tam sú najústretovejší ľudia."
Rado: "Ja mám dokonca z východu otca, čo som rád."
Lucia ŠARÁKOVÁ
Foto:Judita ČERMÁKOVÁ
uložené materiály - aya - 7 judy
Text k foto: Bubeník Rado a gitarista Mário sa na východ veľmi tešia
Autor: Rio de Janeiro 18. júla (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
