Okresný súd v Ružomberku síce vyniesol rozsudok, ale proti jeho zneniu sa v zákonnej lehote odvolal prokurátor. Trest bol podľa jeho názoru prinízky. Rozhodoval teda senát krajského súdu. Podstatné je jeho stanovisko, že sťažnosť Okresnej prokuratúry v Ružomberku je dôvodná.
Zákon o premávke na cestných komunikáciách je totiž jednoznačný. Každý jej účastník, po pravde povedané hlavne vodič motorového vozidla, sa musí správať tak disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky, musí svoje konania prispôsobiť stavebnému a dopravno-technickému stavu vozovky, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam. Ak k tomu nebránia osobitné okolnosti, jazdiť sa musí vždy vpravo.
Podľa názoru prokurátora práve tieto povinnosti porušil Ing. Karol L. z Bratislavy, ktorý v Hubovej spôsobil dopravnú nehodu s tragickými následkami. So svojim Citroënom Xantia sa zrazil s Tatrou 613, v ktorej sedeli 4 osoby. Vodič Tatry 613 utrpel zlomeninu sánky a nosa, ako aj pretrhnutie šliach na dolnej končatine, čo si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 8 mesiacov. Jeden zo spolujazdcov utrpel zlomeninu rebier, pohmoždeninu pľúc, trhliny na stene srdcovnice so zlomeninou hrudníka, chrbtice a panvy a ďalšie poranenia, ktorým na mieste nehody podľahol, Zomrel aj ďalší spolucestujúci, ktorý utrpel viaceré závažne vnútorné poranenia spojené s krvácaním do dutiny hrudnej, čo malo za následok rozvoj traumaticko-hemarolagického šoku. Dopravnú nehodu prežil okrem vodiča len posledný spolucestujúci, ktorý si odniesol okrem nepekných spomienok aj zlomeninu obidvoch nôh s dobou liečenia 5 mesiacov.
Obhajoba obžalovaného bola postavená na jednom-jedinom argumente. Ten sa týkal airbagu, ktorý sa vodičovi vraj náhle a samovoľne zaktivizoval v miernej pravotočivej zákrute a tento fakt mu bránil v ďalšej plynulej jazde. Táto situácia nastala pri jazde z Bratislavy do Tatranskej Lomnice v obci Hubová. Ing. K. L. z Bratislavy vypovedal, že zrazu začul výstrel ako z pištole a pred jeho tvárou sa v momente nafúkol ochranný balón, ktorý mu znemožňoval nadýchnuť sa, taktiež pozerať dopredu v smere jazdy a preto musel pokračoval po pamäti. Hneď na to však zaregistroval prudký náraz. Keďže nevidel situáciu na ceste, nemohol tomuto stretu zabrániť.
Podľa znaleckého posudku Žilinskej univerzity a Ústavu súdneho lekárstva technika jazdy obžalovaného nebola správna a to bolo príčinou dopravnej nehody. Navyše, odborníci tvrdili, že je nepravdepodobné, že by sa vzduchový vankúš aktivizoval pri prejazde zákrutou. Ale v prípade, že by sa tak stalo, vodič mohol reagovať strhnutím volantu a nasmerovaním vozidla mimo vozovku. V takom prípade by k dopravnej nehode nedošlo. K veci sa vyjadril aj generálny predajca zn. Citroën na slovenskom trhu. Vraj počas vytvorenia tejto funkcie bolo na slovenskom trhu predaných približne 7 tisíc vozidiel vybavených airbagom a zaznamenali iba jeden prípad, kedy sa tento záchranný systém aktivizoval samovoľne počas jazdy. Také niečo je síce nepravdepodobné, ale nie úplne nemožné, vyjadrili sa odborníci uvedenej značky.
Zrejme na základe tohto tvrdenia samosudca v Ružomberku konštatoval, že sú okolnosti odôvodňujúce ho zastaviť trestné stíhanie voči Ing. K. L. z Bratislavy. Nebolo totiž jednoznačne zistené jeho zavinenie. Obhajoba obžalovaného nebola podľa samosudcu vyvrátená a prokuratúra sa náležito nevysporiadala s dôkazmi, ktoré predkladal obžalovaný. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva nie je jednoznačne jasné, že z technického hľadiska sa nedá vylúčiť aktivizovanie vzduchového vankúša pri prejazde zákrutou. Navyše, auto nie je v pôvodnom stave po dopravnej nehode. Bolo predané a následne rozobrané na súčiastky, takže nastala dôkazná núdza. Nedá sa totiž vyvrátiť obhajoba obžalovaného, že k dopravnej nehode došlo kvôli poruche airbagu.
Krajský súd v súvislosti s vrátením tohto prípadu na opätovné prerokovanie do Ružomberka poukázal na skutočnosť, že odborníci vypracovali dva posudky. V prvom sa uvádza, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bol nesprávny spôsob jazdy vodiča citroëna s bratislavskou ŠPZ, v druhom posudku sa už uvádza, že je síce nepravdepodobné, že by došlo k samovoľnej aktivácii nafukovacieho balóna, ale táto možnosť sa nedá jednoznačne vylúčiť. Z toho vyplýva, že existuje len teoretická možnosť samovoľného spustenia airbegu. Inak povedané, okresný súd sa musí jednoznačne vysporiadať s tzv. teoretickou možnosťou. Tieto rozpory sa podľa vyjadrenia krajského súdu môžu odstrániť len tým, že sa na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia samosudcu uskutoční hlavné pojednávanie a až na základe predložených dôkazov bude možné objektívne rozhodnúť.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
