Východniari ako prví v USA

V začiatkoch emigrácie najviac sa vyprázdňovala Šarišská župa, kam prišli prvé chýry z poľského regiónu Halič, že za morom je krajina, kde každý môže

nájsť stálu prácu. To, že východniari ako prví objavovali New York, Pennsylvaniu svedčia historikmi potvrdené fakty.

Šarišsky dialekt bol prvým slovesným javom na novom kontinente. Prvé noviny, prvé knižné vydanie s ohľadom na ich čitateľov vychádzali v šarištine. Aj prvý slovenský spolok v Amerike mal členstvo z východoslovenského regiónu.

Potrebu tlačeného slova pre našich krajanov ako prvý vycítil Janko Slovenský, prisťahovalec - učiteľ z Krompách. V USA od roku 1879 pracoval najprv v bani a neskôr ako úradník na uhorskom konzuláte v Pittsburgu začal vydávať litograficky rozmnožovaný Bulletin. Onedlho v roku 1886 založil prvé Amerikanszko-Szlovenszke noviny, tlačené vo východoslovenskom nárečí. V roku 1887 vydal prvú slovenskú knihu v USA Americky tlumač k naučeňu še najpotrebnejšich, začatečnych znamoscoch v anglickej reči pre uherskych Slovakoch v Amerike žijucich. Nákladom uvedených novín vyšla v tom istom roku aj prvá beletria - poviedka zo života Indiánov Urodzene dzecko.

Ďalším významným činovníkom medzi našimi krajanmi bol Štefan Ambrose, ktorý sa do USA vysťahoval v roku 1882 z obce Kobyly pri Bardejove. Začínal ako pätnásťročný v bani. Neskôr ako dobrý organizátor stal sa obchodným zástupcom Amerikanszko-Szlovenszkych novín. Sám v roku 1889 zakladá ďalšie slovensko-šarišské noviny Slovjak v Amerike. Podieľal sa aj na založení neskôr najväčšieho slovenského nekonfesionálneho združenia Národného slovenského spolku, ktorému v rokoch 1901 - 12 aj predsedal. Ako taký v debate na bostonskej univerzite bránil národné záumy Slovákov proti grófovi Apponyimu.

Obsahovo mali noviny postupom času rozdielne ideovo-politické zameranie. Neskorší majiteľ Amerikanszko-Szlovenskych novín Peter V. Rovnianek preorientoval ich národne a upustil od dialektu. Noviny mali až 14000 odberateľov a iba konfesionálna Jednota mala náklad o tisícku vyšší. Tretí v poradí Slovjak v Amerike mal 5000 výtlačkov. Medzi slovenskými titulmi objavovali sa aj časopisy dotované uhorskou vládou (Zastava, Slovenske noviny, Slebodny orel) a ich snahou bolo politicky i národnostne pomýliť našich krajanov. Celkovo vychádzalo v USA viac ako 230 rôznych periodík a dokonca aj dva denníky. Niektoré vydržali iba pár vydaní, iné ako napr. Jednota vychádza od roku 1891 kontinuálne už 109 rokov, iba čo zmenila sa z týždenníka na dvojtýždenník a dve tretiny textov má už v angličtine. Kedysi ju čítali americkí Slováci, kým teraz dostáva sa zotrvačne do rúk Američanov, ktorí ešte vnímajú svoje slovenské korene. Asimilácia slovenských imigrantov - ich pretavenie v americkom kotli národov sa postupne završuje. Tretia - štvrtá generácia už po tlačenom slovenskom slove nesiaha a časť nejaví už ani záujem o svoj národný pôvod, krajinu predkov.

Naši vysťahovalci čoskoro vycítili potrebu združovať sa. Už v roku 1893 bolo v USA 277 slovenských spolkov podporných, náboženských, kultúrnych, telovýchovných. Mnohé vydávajú svoje časopisy. Vôbec ako prvý zaevidovali Persi uherszko-szlovenszky v nyemoci podporujuci szpolek, ktorý si východniari založili v roku 1883 v New Yorku. Z príspevkov členov mohli tieto združenia pomôcť rodinám v núdzi. Thomas Bell v románe "Dva svety" spomína, že po smrti jeho otca Mika rodina dostala jednorázovú podporu od zamestnávateľa 1000 dolárov a od podporného spolku 500 dolárov. Podpory po náhlych úmrtiach dostávali aj siroty a vdovy na Slovensku.

Najpočetnejšiu členskú základňu mali náboženské združenia: Prvá katolícka slovenská jednota mala až 103 tisíc členov v 1100 odbočkách a Rímsko a grécko katolícka telocvičná jednota 500 miestnych organizácií. Aj novinári mali svoje Združenie slovenských novinárov. Najvýznamnejším nadlokálnym, nadkonfesionálnym združením okrem spomínaného Slovenského národného spolku bola Slovenská liga založená roku 1907. Zohrala významnú úlohu v národno-politickom živote Slovákov v Amerike a mala dosah aj na neskoršie historické premeny na Slovensku. Matica slovenská nenašla v začiatkoch živnú pôdu v Amerike.

Naši americkí krajania napĺňali a spestrovali si život rôznymi aktivitami v rodinách i spolkoch. Organizovali zábavy, hrali divadlá, účinkovali v spevokoloch a tanečných súboroch. Telocvičné jednoty mali svoje masové vystúpenia - slety. Rodinné udalosti, ako svadby, krstiny ale najmä pohreby vedeli združiť krajanov zo širokého okolia a ešte aj dnes staršia generácia lieta na poslednú rozlúčku s bývalými susedmi či známymi z rôznych štátov únie.

Muži mali príležitosť pri každej "pede" zastaviť sa na pohárik - dva v "inne", ktorý v takých chvíľach ožíval slovenskými ľudovými piesňami a neraz i melódiami z vlastnej tvorby. Jednu takú si amerikáni doniesli aj domov do kraja. Jej zádumčivo-molový nápev tu nemožno vyjadriť, ale optimisticko-humorný obsah áno.

Americký men

robí každý dzeň,

ľem sebe rachuje,

keľo zešporuje,

a keľo prepije

na tydzeň.

Mam kalap stary,

ľeci mi z hlavy.

Šaty, mojo šaty

ľem su same platy,

kúpim sebe nove

na pedu.