financovania ústredných orgánov štátnej správy", ktorý tento inštitút vypracoval na objednávku vicepremiéra Ivana Mikloša ako podklad pre oficiálny vládny materiál. Dnes ten istý audit svieti už aj na vládnej internetovej stránke. Akurát - ako si všimol poslanec Peter Tatár - s "malým kozmetickým vylepšením": Stratili sa údaje o mzdových nákladoch jednotlivých ministerstiev.
Táto milá epizóda je absolútne príznačná a dokladuje prognózu, ktorú sme hneď po publikovaní materiálu vyveštili. Aj keď sa nepatrí samých seba citovať, nič lepšie nevystihuje príbeh Miklošovho auditu: "A zdvihnú sa všetci nenahraditeľní a budú nás presviedčať, že ako je práve tá ich inštitúcia nepostrádateľná, čo všetko obhospodaruje a zabezpečuje. Procesie požieračov našich daní sa budú predháňať v obhajobe svojich pozícií a flekov". Nuž, veru sa stalo...
Pripomeňme, že zámerom auditu bola racionalizácia, zefektívnenie a zlacnenie výkonu štátnej správy. V smere týchto cieľov navrhol viac okruhov opatrení - reorganizáciu a zlúčenie ministerstiev, presuny kompetencií medzi rezortmi, integráciu niektorých príspevkových a rozpočtových organizácií do ministerstiev, resp. obmedzenie až zrušenie niektorých z nich. Ak by sa opatrenia realizovali, prinieslo by to 15-20 percentnú redukciu počtu pracovníkov v centrálnej správe štátu a úsporu 2,6 až 3,9 mld. Sk ROČNE.
Masívna rezistencia "postihnutých" si získala politickú podporu a dnes už je temer isté, že úsporné zámery sa roztrieštia o nepriestreľné zmenámvzdorné a sebazáchovné bariéry. Vláda, ktorá by si mala Miklošov materiál osvojiť a pretaviť do záväzného uznesenia, ho pred týždňom pre istotu ani neprerokovala a odložila na august. "Zoštíhľovacie" požiadavky auditu narazili na odpor doslova všetkých rezortov. Pričom je iste pozoruhodné, že azda najrozsiahlejšie námietky prezentoval ten, ktorý by na škrtení výdavkov mal mať - teoreticky - najväčší záujem: Financie Brigity Schmögnerovej.
Sledujeme klasickú reakciu byrokracie a politiky - v princípe s racionalizáciou všetci súhlasia, ale akosi inak, "odbornejšie" a len pred svojimi dverami. Unisono argumentom je nekompetencia "auditorov", ktorých by mali nahradiť "experti" priamo z rezortov. Ide, samozrejme, o výhovorku: Už ste videli rybičky, ktoré by si vypustili akvárium?, spýtal sa Štrasser večer u Markoviča, čím vystihol všetko. Je trpko groteskné pozorovať tých doteraz anonymných riaditeľov či predsedov inštitúcií, ktoré sú v audite navrhované zrušiť či prejsť na trhový princíp, ako sa zrazu vyhemžili do médií a propagujú vlastnú existenciu. "Výskumy verejnej mienky realizované naším centrom patria k tým najpresnejším na Slovensku", dôvodí napr. GENERÁLNY riaditeľ Mediálneho informačného centra Martin Urmanič (jeden z najvýkonnejších bicyklistov Dzurindovho pelotónu). Fajn, súdruh generálny - ak sú také dobré, určite sa uplatníte aj na trhu.
Najhlasnejšie sa kričalo práve v rezorte kultúry, keďže okrem hlbších rezov ho audit navrhoval rovno celý zlúčiť so školstvom. Mediálne prestrelky medzi výrečným ministrom a "auditormi" nabrali takú razanciu, že Mikloš si s Kňažkom napokon sadli a pokúsili sa o "kompromis". Výsledkom je, že ministerstvo zostane "svojbytné" a Kňažko na oplátku sľúbil súhlas s amputáciou niektorých "centier". S podobne dramatickým odporom sa audit stretol napr. aj u odborárov, ktorí ho po zasadnutí júlovej tripartity vyhlásili rovno za "demontáž verejných služieb". Veru tak - ak by sa uplatnili opatrenia, navrhované auditom, značná časť rozpočtových a príspevkových organizácií by bola zrušená, alebo by zostali, ale bez paušálnych dotácií z rozpočtu.
Bohužiaľ, dá sa spoľahlivo predvídať, že ak tu nejaká redukcia centrálneho štátu bude, tak značne oklieštená a bez výrazných úľavných efektov do verejných financií. Miklošovi, ktorý už evidentne hrá na kompromisy, treba preto pripomenúť jeho vlastné slová, ktoré povedal pri prezentácii auditu: "Výsledky sa môžu minúť účinkom v prípade, ak nepôjde o KOMPLEXNÚ SYSTÉMOVÚ ZMENU V PLNOM ROZSAHU ODPORUČENÍ AUDITU". Mal by preto ešte zalobovať za plnú realizáciu auditu celou váhou svojho politického vplyvu a ísť trebárs až nadoraz. Štát na Slovensku totiž narazil na definitívny strop svojich možností. Svoje výdavky musí konečne prispôsobiť príjmom, a nie predstavám poberateľov dávok o vlastnej nenahraditeľnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
